Rozhovor podcastu ADAPTUJ_SK s Peter Juráš, doc. Ing., PhD., zo Žilinská univerzita v Žiline, sa zameriava na extenzívne vegetačné strechy – na základe výskumu, praxe a reálnych limitov v podmienkach klimatickej zmeny.

Drevo nestačí. Architekt musí uniesť pravdu o klimatickej zmene.
Drevostavby nie sú módny trend. Sú súčasťou zásadnej zmeny myslenia v architektúre.
V 3. epizóde cyklu o drevostavbách podcastu ADAPTUJ_SK sa architekti Miroslav Marko a Michal Diviš rozprávajú o tom, prečo samotný materiál nestačí – a prečo musí architekt ubrať zo svojho ega a prevziať zodpovednosť za spoločnosť.

In this episode, we turn our attention to the global south. Ana Belizário describes Brazil’s burgeoning mass timber movement, which includes notable exemplars such as the Children's Village School (in Tocantins in northern Brazil) which won the RIBA International Prize in 2018. Many talented Brazilian architects are shifting their focus from concrete to timber.

Prečo drevo? A čo znamená byť architekt udržateľných drevostavieb v dobe AI a klimatickej zmeny.
V tejto epizóde sa Miroslav Marko rozpráva s Pavlom Pokorným o tom, prečo drevostavby nie sú len trend, aké výhody ponúka pre klientov aj architektov a prečo je dôležité, aby sa preň projektanti rozhodovali z presvedčenia na základe hodnôt a nie z donútenia externými motiváciami. Zistite, ako drevo môže zmeniť prístup k navrhovaniu a stavebníctvu.

Gbolade Design Studio’s Tara Gbolade shares insights from her new book, Changing the Game: How to be a sustainable and regenerative small practice.

Odborník na stavebnú fyziku Richard Slávik z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i.
Rozprávali sa predovšetkým o difúzii vodnej pary v stavebných konštrukciách a problémoch spojených s vlhkosťou v budovách. Doktor Slávik nám vysvetlil, ako sa vlhkosť správa v rôznych stavebných materiáloch a ako nám môžu nesprávne návrhy alebo moderné stavebné prístupy spôsobiť problémy, ako napríklad vznik plesní. Diskusia sa venuje aj historickým zmenám v spôsobe využívania a stavby budov, ako aj výzvam spojeným s modernými izolačnými technológiami a vetraním.

Úloha spoločenských vedcov pri klimatickej zmene Ako klimatická zmena ovplyvňuje ekonomiku a život ľudí
Klimatické ciele a prečo sa ich nedarí plniť Adaptácia Slovenska na zmenu klímy
Hrozby pre Slovensko a strednú Európu Konferencia COP a globálna klimatická politika
Ako Slovensko reaguje a adaptuje sa Sociálne dopady a spravodlivý prechod
Osobná ekologická stopa a individuálna zodpovednosť

O tom, ako sa pracuje v medzinárodnej porote, či sa veľa stratí v preklade, alebo naopak, či napriek viacerým jazykom hovorí porota jednou rečou. Aj o tom, či sa dá súhlasiť s výrokom, že porota nikdy za laureátov nevyberie drahé a noblesné projekty. Ale aj o tom, prečo nevyhrala škola v Bernolákove, u mnohých jasný favorit.

Rozhovor architekta Miroslava Marka s riaditeľkou Inštitútu pre pasívne domy prináša pohľad na vývoj a budúcnosť energeticky efektívneho bývania. Diskusia sa venuje historickej úlohe konceptu pasívnych domov – od prvých solárnych domov až po dnešný štandard A0. Témou sú aj energeticky plusové štvrte, ich vznik a potreba územných plánov, ktoré ich umožnia a podporia. Hovorí sa tiež o možnostiach vytvárať plusové štvrte v existujúcej zástavbe a brownfieldoch – ako premeniť naše mestá na udržateľné a odolné voči klimatickej zmene.

Did you know there are physics at work all around us? Join your personal astrophysicist Neil deGrasse Tyson and comic co-host Chuck Nice as they answer fan-submitted questions on the physics of life, big and small.

V laickej verejnosti pretrváva k drevu nedôvera, bludná klamná viera v nedostatky dreva ako stavebného materiálu a stavieb z neho postavených. Pavol nám vo svojom talku vysvetlí, prečo je to tak a prečo by sa náš postoj mal zmeniť.
In the lay public, mistrust, deceptive belief in the deficiencies of wood as a building material, and buildings built from it, remains to the wood.

Professor Brian Cox and a panel of experts discuss how to curb rising global temperatures and what life could be like in a warmer world.
Our planet is hotting up. But as temperatures climb, can we cope with a climate emergency? What can science and technology to do help us, and will social and political change make a difference? Our panel answers the audience’s questions on everything from carbon capture to climate sceptics.

Ako navrhovať drevodomy tak, aby boli odolné voči meniacej sa klíme a zároveň komfortné a zdravé? Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s prof. Jozefom Štefkom o zásadách stavebnej fyziky pre moderné drevostavby: od kondenzácie vo vnútri konštrukcie, cez difúzne vlastnosti vrstiev, až po to, prečo už nestačí počítať len s mesačnou priemernou vonkajšou teplotou v zime

Ste vonku. Pozriete sa dole na zem a vidíte mravca. Poviete si: „Á, veď to je len mravec." Rečník Adrián nás prevedie fascinujúcou diverzitou týchto malých tvorov. Budeme sa dozvedať o ich nevídaných schopnostiach, ako napríklad o tvorbe "slnečných kolektorov", o ich vlastných "ovečkách" alebo o fungovaní mravčieho otrokárskeho systému.

Modro-zelená infrastruktura je správný směr. V minulosti jsme trochu opomíjeli skutečnost, že příroda je neodmyslitelnou součástí města. Dešťovou vodu jsme ve městě nechtěli a zeleň byla vnímána spíše jako něco, co nám přidává na „práci“. Teprve v posledních letech, s narůstajícími dopady klimatických změn, se více zdůrazňuje vliv zeleně na život každého z nás, říká v rozhovoru Ing. Marcel Kenja.

V tomto diele podcastu adaptuj.sk sa architekt Miroslav Marko rozpráva s profesionálnym hasičom Stanislavom Peškom, zakladateľom občianskeho združenia Dobrovoľná civilná ochrana.
Diskutujeme o tom, ako sa dá zodpovedne pripraviť na krízové situácie – od vzdelávania detí, mládeže a verejnosti až po praktické rady pre domácnosti a rodiny:

V ďalšom pokračovaní Ťahákov SKA sa Peter Moravčík rozpráva s Helenou Vojtkovou a Kornelom Kobákom o honorároch architekta a súvisiacej problematike. Na úvod si vypočujete, čo k téme honorárov ponúka SKA a prečo ponukové menu fáz služieb architekta nie je možné tak jednoducho a pevne naceniť, ako to vedia v menu každej reštaurácie.

Is social media rewiring childhood and fueling a mental health crisis? Neil deGrasse Tyson is joined by comic co-host Chuck Nice and Gary O’Reilly to explore the costs of growing up online and how to take back childhood with social psychologist and author of The Anxious Generation, Jonathan Haidt.
Have we been overprotecting kids in the real world and underprotecting them online? What happens when children miss out on risky play that builds resilience and antifragility? Could over-cushioned playgrounds and cancelled sports have set the stage long before Instagram arrived?

V ďalšej časti podcastu Ťaháky SKA sa moderátor a architekt Peter Moravčík rozpráva s Pavlom Paňákom o etike a morálke pri výkone povolania architekta.
Úvod patrí preambule Etického poriadku SKA – dokumentu, o ktorom mnohí vedia, že existuje, no len málokto pozná jeho skutočný obsah. Hosť podcastu následne rozvíja vybrané témy z oblasti profesijnej etiky do širších úvah a postulátov, ktoré ponúkajú príležitosť nazrieť za okraj vnímateľnej hrany našej profesie a poodhaliť jej menej flagrantné vlastnosti.

V ďalšom pokračovaní Ťahákov SKA moderátor (a architekt) Peter Moravčík vyspovedá Oľgu Mihálikovú a Kornela Kobáka na tému európskych štandardov vykonávania povolania architekta. Hostia podcastu zvestujú optimistickú správu o tom, ako slovenská kvapka v mori európskej architektonickej rodiny postupne zosúlaďuje svoje postupy so zvyškom Európy a ako chce Slovenská komora architektov týmto snahám napomôcť.

V prvom vydaní Ťahákov SKA sa stretneme s vedením Slovenskej komory architektov, dozvieme sa ako komora pomáhala na svet novému stavebnému zákonu, ako pomaly sa rodí zmena chápania povoľovania stavieb a aké sú prirodzené zodpovednosti stavebníka, architekta a štátu v ňom. Povieme si tiež, aký je najoptimistickejší variant výkladu postupov podľa zákona, prečo stavebný zámer je aj nie je DÚR a ako by sa mohla zmeniť prax poskytovania služieb architektov na Slovensku.

Climate change promises to bring many negative impacts but the most universally feared effect of climate change is flooding. We already have the technology to save our cities – sea walls, dams, elevated ground places, temporary barriers, etc. These solutions involve technologies that are centuries old. Our real challenge with flooding, however, is not technical – it is social.

Designing cities solely for efficiency can lead to isolated and homogeneous spaces known as ""eco-chambers."" This approach brings several problems, including social isolation, mental health issues, and a lack of community engagement. With rapid urbanization, it is crucial to use AI as a co-designer to develop sustainable and livable cities that prioritize both social and environmental factors.

Design gives form to the future, says architect Bjarke Ingels. In this worldwide tour of his team's projects, journey to a waste-to-energy power plant (that doubles as an alpine ski slope) and the LEGO Home of the Brick in Denmark -- and catch a glimpse of cutting-edge flood resilience infrastructure in New York City as well as an ambitious plan to create floating, sustainable cities that are adapted to climate change.

Věděli jste, že správné hospodaření s dešťovou vodou je klíčové pro to, aby se naše města stala odolnějšími vůči dopadům změny klimatu? Ve Wavinu vnímáme dešťovou vodu ne jako problém, ale jako cenný zdroj, který nám pomůže budovat udržitelnější a zelenější prostředí.
Naše komplexní systémy umožňují zachytávat dešťovou vodu už od prvních kapek na střechách, a to až po podzemní retenční nádrže. Díky tomu ji můžeme efektivně využívat například pro zavlažování městské zeleně, doplňování podzemních vod nebo jako užitkovou vodu. Věříme, že správné hospodaření s vodou je klíčové pro adaptaci na měnící se klima.
Systémy modrozelené infrastruktury Wavin pro adaptaci na klimatické změny ve městech

Sponge cities that fight flooding. Sponge cities use natural features to slow down, soak up and reuse flood water.

Hlavnou témou epizódy boli materiály budúcnosti. Rozprávali sme sa o sodíkových a veľkokapacitných batériách. Dozvedeli sme sa aj o nových možnostiach recyklácie existujúcich batérií, ktoré umožnia získať naspäť použité vzácne kovy.

ACAN Scotland, Glasgow School of Art in collaboration with GIA
Architecture is responsible for 37% of emissions, yet hoardings blaring reassuring environmental claims fail to cloak the massive concrete and steel cores rising behind, and world-leading architects spread fantasies about salvation through nuclear power, whilst the clear-sighted panic at the scale of the challenge.

In this fast paced talk Vatsal takes us through the role that sustainable cities and communities play in addressing and mitigating climate change to ensure a livable future for mankind. With incredible examples of achievements in several cities across the globe, he shares with us the key principles for sustainable urban development and how we can apply them in our neighborhoods and communities at large

Alan Plattus describes how resilience is critical for cities as they prepare for climate change, specifically the coastal flooding that is occurring with increasing frequency as our oceans rise. He argues that we must “prepare and plan” for the inevitable floods to come. His solutions will surprise you.

Súhrn najnovších poznatkov spoločenských vedcov a vedkýň sme v lete priniesli v podobe brožúry Zmena klímy II. diel, ktorú si môžete voľne stiahnuť na stránke SAV – Otvorená akadémia. A touto témou sme sa rozhodli tiež odštartovať štvrtú sériu našich podcastov. ...aj o tom prečo niektorí ľudia klimatickú zmenu spochybňujú, čo znamená fenomén psychologickej vzdialenosti klimatickej zmeny. Hostia nám prezradili aj to, ako vznikajú klimatické prognózy a ktoré z nich sú tie najpresnejšie a tiež či existujú spôsoby ako motivovať občanov k šetrnejšiemu správaniu sa.

More than half of the world's population already lives in cities, and another 2.5 billion people are projected to move to urban areas by 2050. The way we build new cities will be at the heart of so much that matters, from climate change to economic vitality to our very well-being and sense of connectedness. Peter Calthorpe is already at work planning the cities of the future and advocating for community design that's focused on human interaction. He shares seven universal principles for solving sprawl and building smarter, more sustainable cities.

Úloha a postavenie krajinných architektov – Ing. Michal Marcinov
Architekt Miroslav Marko sa rozprával s krajinným architektom Michalom Marcinovom, predsedom výboru pre krajinnú architektúru Slovenskej Komory Architektov o tom aká by mala byť úloha a postavenie krajinných architektov v kontexte budovania odolnosti voči klimatickej zmene. Rozprávali sa aj o tom, že:
• krajinný architekt by mal byť účastný už v procese návrhu architektonického diela
• treba návrh krajinne architektúry prispôsobiť budúcej klíme
• treba hľadať riešenia nedostatočného množstva krajinných architektov na Slovensku
• je nutné vytvoriť databázu štandardov riešení odolných voči klimatickej zmene
• cena nehnuteľnosti v prírodnom prostredí je vyššia ako v nekvalitnom prostredí
• architekti by mali od krajinárov vyžadovať odbornosť a dať im šancu

Nature-based infrastructure solutions support resilience, equity, public health, and biodiversity, and accelerate carbon mitigation. Designing with nature can help global communities reduce GHG emissions by 50% by 2030 and protect & conserve 30% of ecosystems by 2030.
Speakers: Presenters include thought-leading design practitioners & collaborators in landscape architecture, infrastructure, and planning, from diverse backgrounds and geographies. Presenters from ASLA, Architecture 2030, IUCN, IFLA & ASCE provide experience at multiple scales from local to international.

Rozhovor o exteriérovom tienení v architektúre
Architekt Miroslav Marko a Marek Bučko, výrobca tieniacej techniky, diskutujú o tom, prečo je exteriérové tienenie kľúčové pre adaptáciu budov na klimatickú zmenu.

Architekt Miroslav Marko a Mária „Mariša“ Beňačková Rišková, bývalá riaditeľka Slovenského centra dizajnu, členka „High-Level Round Table“ iniciatívy Nový Európský Bauhaus sa rozprávali o tom, akú úlohu môže mať klimaticky odolný dizajn v budovaní odolnosti spoločnosti voči klimatickej zmene. Témami diskusie boli:
• dizajn nie len dekorácia, ale predmety denného používania menia naše vnímanie sveta
• ako ťažko vnímať hrozbu klimatickej zmeny zo stredu Európy
• „paralýza“ spoločnosti spôsobená klimatickou úzkosťou
• budúcnosť dizajnu služieb
• sloboda navrhovania vs. klimatická zodpovednosť
• greentokracia alebo postantropocentrická skvelá budúcnosť

Architekt Miroslav Marko a JUDr. Tatiana Prokopová, advokátka a odborníčka na stavebné právo sa rozprávali o nových povinnostiach projektantov podľa nového stavebného zákona 25/2025. Témou rozhovoru boli:
• povinnosť projektanta dostaviť sa na kontrolnú prehliadku stavby a
požadovať od stavebníka a stavbyvedúceho bezodkladné odstránenie zistených odchýlok od projektu stavby a zapisovať do stavebného denníka zistené neodstránené odchýlky
• koniec dodatočného povolenia stavby, koniec čiernych stavieb
• cieľ zákona: „aby stavebníci začali stavať to čo bolo povolené“
• zodpovednosť projektanta za návrh stavby s ohľadom na na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny klímy a adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy
• že povinnosti projektantov vyplývajúce zo zákona môže vymáhať nie len klient, ale ktokoľvek kto je poškodený

Peter Beňuška, bývalý hlavný architekt Európskej komisie a mesta Bratislavy, sa s Miroslavom Markom rozprávali o iniciatíve Nový Európsky Bauhaus, architektonickej politike EK a o spoločenskej angažovanosti architektov. Diskutovali aj o tom, že
• autorom myšlienky NEB je klimatológ,
• NEB nie je len o architektúre, ale o zmene myslenia spoločnosti v kontexte klimatickej zmeny
• že základné princípy NEB sú estetika, inklúzia a udržateľnosť
• že veľké projekty podla architektonickej politiky EK musia byť predmetom architektonickej súťaže
• architekt je hlavne mediátor a nástroj tvorby životného prostredia
• spoločenská angažovanosť je zodpovednosť architektov a najlepší architekti boli vždy spoločensky angažovaní

What are the ethics of adaptation? Do they differ by sector?
Artificial intelligence and its role in architecture?
Introduction and Overview of Indigo River
Architects' Role in Climate Adaptation and Sustainable Design
Architects' Responsibility in Advocating Sustainable Construction Practices
Balancing Ethics and Client Demands
Ethics of Designing in High-Risk Areas
The Ethics of Architecture and Adapting to Future Scenarios
The Impact of Infrastructure Investment Act on Architecture and Grants Process
Architectural governance
The Future Role of Architects

The districts of Radvanice and Bartovice in Ostrava are not only grappling with climate change but have also long struggled with severe air pollution. In the next episode of our documentary miniseries, we’ll take a closer look at their project focused on greening the area. As part of the initiative, we have revitalized the local greenery, planted 277 new trees and shrubs, created several new flower beds and carried out additional landscaping to help capture air pollutants. For existing greenery, we conducted rehabilitation measures.

Sídliště Ostrava - Poruba dostává novou podobu, od betonu se obrací zpátky k zeleni. Odstranění nepropustných betonových ploch, výsadba stromů, nové květinové záhony i opravená hřiště. Pojďte se s námi podívat za dalším z projektů podpořených Norskými fondy. A co se podařilo? Odstranili jsme přibližně 3 500 tun nepropustného materiálu a nahradili je 1 950 tunami zeminy. K ozelenění plochy o velikosti 4 599 m² jsme použili přibližně 91 kg semen trav a lučních květin, vysadili 102 stromů, 1 250 levandulí a 9 keřů.

Architekt Miroslav Marko a Ing. Daniel Hrčka odborník na fotovoltické a batériové systémy zo spoločnosti Viessmann sa rozprávali o výhodách a úskaliach fotovoltiky.

Architekt Miroslav Marko a Ing. Dušan Majer slovenský výrobca drevených a drevohliníkových okien Makrowin sa rozprávali o nových požiadavkách na okná odolné voči extrémnym prejavom počasia.

Architekt Miroslav Marko a predseda vedeckej rady Ústavu hydrológie SAV doc. Ing. Marek Sokáč, PhD. sa rozprávali o možnostiach zelenej infraštruktúry ako aj problémoch stokovej siete v Slovenských mestách.

Architekt Miroslav Marko a Ing. Peter Kubička zo spoločnosti PREFA sa v Centre adaptácie a odolnosti v Trnave rozprávali o mobilnej protipovodňovej ochrane domov a pozemkov.

Doktor Kentoš je národným koordinátorom mohutného prieskumu Európska sociálna sonda (ESS) a rozprávali sme sa s ním o tom, čo výskumníkov v tomto prieskume zaujíma, ako sa tvoria dotazníky pre použitie v celej Európe, vyberajú respondenti a či sa do aktuálneho zberu dát... o tom, ako sledujeme médiá, ako sme spokojní so svojím životom, ale aj aké máme hodnoty, postoje ku klimatickým zmenám či ako dôverujeme inštitúciám. Nedávne výsledky nám napríklad hovoria aj o tom, že politická participácia je na Slovensku nízka

Architekt Miroslav Marko a Branislav Siklienka, odborník na zelené strechy, sa v Centre adaptácie a odolnosti rozprávali o úlohe zelených vegetačných striech v meste,

Let's take a close look at the Makrowin Triple Glazed Windows

Architekt Miroslav Marko a Ing. Peter Kuliaček, odborník na obnoviteľné zdroje zo spoločnosti Viessmann, sa rozprávali o tom ako sú tepelné čerpadlá cestou k energetickej triede A0

Myrmekológ, univerzitný pedagóg, predseda Slovenskej entomologickej spoločnosti Adrián Purkart sa s architektom Miroslav Markom rozprávali o tom ako trpí hmyz v poľnohospodárskej krajine

Barnabas Calder hovorí o tom, ako nárast fosílnych palív viedol k dnešným architektonickým normám a materiálovej palete. Diskutuje o potenciáli histórie pomôcť nám vydať sa z najhorších dôsledkov klimatických zmien.

Diskusia o vodných riešeniach. Najaktuálnejšia výzva našej doby: voda. Od stúpajúcej hladiny morí a bleskových povodní až po dlhotrvajúce suchá a zlyhania infraštruktúry, voda už nie je len zdrojom – je to signál planéty, ktorá je vystavená vážnemu ohrozeniu.

Let's walk the shop floor and visit each of the Stations

Ako môže architektúra posilniť komunity, aby prosperovali tvárou v tvár environmentálnym, kultúrnym a sociálnym výzvam?
V tejto podnetnej diskusii Jeffrey Huber, FAIA, riaditeľ spoločnosti Brooks + Scarpa, skúma transformačnú úlohu architektúry pri budovaní odolných, inkluzívnych a na budúcnosť pripravených komunít. Vychádzajúc z ponaučení z udalostí, ako bol hurikán Andrew, diskusia zdôrazňuje naliehavosť odolného dizajnu a dôležitosť prípravy ďalšej generácie architektov prostredníctvom vzdelávania a diverzity.

Architekt Miroslav Marko sa rozprával s inžinierom Martinom Pribilom o domoch krytých zemou. Prečo tieto domy majú vynikajúcu akumuláciu energie, vďaka ktorej potrebujú minimálne množstvo technológií. Aké dlhé je vykurovacie obdobie v takomto dome, ako prirodzene chladí v lete, prečo je dôležité aby sme ponechali zastavanú plochu domu prírode, a či sme schopní sa k prírode a k domom bez technológií vrátiť. Kedy sú lacnejšie ako bežné domy.

Týždeň klimatických záležitostí poskytne študentom a zamestnancom príležitosť preskúmať a prezentovať svoje názory, obavy a architektonické nápady týkajúce sa hroziacich klimatických a ekologických zmien, ktorým bude svet čeliť počas nášho života.

S architektom Miroslav Markom sa rozprávali o možnostiach smarthome riešení v kontexte adaptácie na klimatickú zmenu. Témou rozhovoru bolo ako sú inteligentné technológie dôležité pre pohodlie užívateľa domu, energetické úspory, kvalitu vnútorného prostredia a bezpečnosť. Taktiež nevynechali otázku či môžu byť inteligentné online technológie aj hrozbou pre užívateľa domu, a prečo je vhodné aby inteligentné riešenia neboli 100% závislé od internetu.

Architektúra zohráva kľúčovú úlohu v boji proti rastúcej klimatickej kríze, a to ako v spôsobe výstavby budov, tak aj v druhu spoločenského života, ktorý umožňujú.

Ako môžu integračné riešenia založené na prírode vytvoriť adaptívnejší prístup k riešeniu klimatických zmien? Singapur, nízko položený ostrov, čelí stúpajúcej hladine morí a zvýšenému riziku záplav.

Miroslav Marko sa s Miriam rozprával o postavení krajinných architektov, o ich úlohe v procese navrhovanie odolnosti budov a miest voči klimatickej zmene, ako aj o iniciatívach na SKA smerom k štandardizácii služieb architektov a krajinných architektov. Epizóda o tom, že zeleň sa nemá navrhovať tak aby nebránila výhľadu na budovu, ale aby bola nedeliteľnou súčasťou architektonického diela adaptovaného na klimatickú zmenu, ako aj o tom že toto je úloha neľahká v pamiatkovo chránenom prostredí.

Diskusia o klimatickej rovnosti a globálnych riešeniach. Keďže účinky klimatických zmien sú čoraz hmatateľnejšie a naliehavejšie, odolný dizajn sa stáva kľúčovým pre budovanie bezpečných, zdravých a udržateľných komunít.
Naše zastavané prostredie čelí neustálej záplave hrozieb. Od prírodných katastrof, ako sú zemetrasenia a záplavy, až po udalosti spôsobené človekom a pomaly sa rozvíjajúcu krízu klimatických zmien, sily, ktoré testujú naše budovy a komunity, sa zintenzívňujú.

Architekt Miroslav Marko sa rozprával s architektkou Leou Rollovou o tom, že prístupnosť do budov je základným ľudským právom, o vyššej hodnote bezbariérových budov, o nutnosti zladenia vodopriepustných plôch modrozelenej infraštruktúry a požiadaviek bezbariérového navrhovania, o zavedení čestného prehlásenia architekta o bezbariérovosti budovy, ako aj o tom, že základnou obnovou smerom k bezbariérovosti musí prejsť celý bytový fond, keďže vzhľadom na sociálnu politiku štátu bude v budúcnosti stále viac seniorov opatrovaných vo vlastných bytoch.

Architekt Miroslav Marko sa rozprával s Ing. Tomášom Krchnákom o výzvach aj možnostiach požiarnej ochrany súvisiacich s adaptáciou na klimatické zmeny, kde nenabíjať elektrickú kolobežku, že o zelenú strechu s fotovoltickými panelmi sa treba starať, že hasiči musia mať možnosť fotovoltickú elektráreň odpojiť, ale aj o neaktuálnych normách zo sedemdesiatych rokov, ktorých zásadná zmena by pomohla usporiť náklady na požiarnu bezpečnosť stavby tým, že by zohľadnila potreby a možnosti 21. storočia.

O úlohe krajinných architektov v tvorbe prostredia, prehrievaní miest, modro zelenej infraštruktúre, chladení mesta, zeleni odolnej voči klimatickej zmene a spolupráci s verejnosťou pri navrhovaní mestských parkov.

Dr. hab. inż. Jan Łukaszkiewicz z Poľskej asociácie zelených striech prezentoval na 76. výročnom kongrese AIPH, ktorý sa konal na výstave Green is Life vo Varšave v Poľsku, tému „Význam zelene na architektonických povrchoch v ére klimatických zmien“.

O zelenom smerovaní úverového financovania udržateľných projektov a o vplyve architekta na schopnosť klienta získať v budúcnosti financovanie pre projekt sa architekt Miroslav Marko rozprával s Ing. Dankou Daubnerovou, ESG produktovou manažérkou.

Ovývoji a komplexnosti úloh architekta, o egu a strachu robiť veci inak, o budovaní dôvery v profesiu architekta, budovách ktoré si udržia hodnotu na trhu, a v neposlednom rade o potrebe funkčných nástrojov a inštitúcií podporujúcich budúcnosť udržateľnej architektúry.

O iniciatíve Klíma ťa potrebuje, znepokojení ľudí tak komplexnou témou akou klimatická zmena, o potrebe aktívnej mobilizácii verejnosti smerom k systémovým zmenám, ako aj o tom ako diskusiu o klimatickej zmene dostať z extrémne polarizovaných polôh.

Rozprávali sme sa o tom, že klimaticky odolné komunity nie sú len o adaptovanom fyzickom priestore, ale hlavne o angažovanosti, schopnosti prispôsobiť sa, komunikovať a spolupracovať. Hľadali sme odpovede na otázku prečo na Slovensku nefungujú komunitné formy bývania a výstavby a rozoberali ako veľmi nám chýbajú v spoločnosti vzájomná dôvera a sociálne zručnosti.

Rozprávali sme sa potrebe možnostiach ako zadržiavať dažďovú vodu v meste, ako zohľadňovať predpoveď počasia pri zadržiavaní dažďovej vody a o tom že vodozádržné opatrenia sú zároveň protipovodňové opatrenia.

Premietanie vybraných videoesejí o energetickej budúcnosti Varšavy
Koncom leta 2022 študenti Akadémie architektúry Mendrisio (CH) zdokumentovali súčasnú energetickú krajinu Varšavy a predstavili si spôsoby jej prechodu na bezuhlíkovú budúcnosť. Fragmentovaná kvalita mestskej štruktúry, jej silný infraštruktúrny vplyv a pretrvávajúca závislosť od fosílnej energie z nej robia zaujímavý objekt štúdia.

Rozprávali sme sa o princípe sálavého vykurovania chladenia, vykurovaní stropom, regulácii a akumulácii tepla, o mokrých a suchých sálavých systémoch.

Rozprávali sme sa o tragickom stave vetrania školských tried, zdravotných rizikách a dôsledkoch nevyvetranej triedy, že kvalitne vyvetranou triedou možno znížiť chorobnosť detí o 30-50%. Vysvetlili sme ci prečo je nemožné z fyzikálneho a praktického hľadiska oknom vyvetrať školskú triedu dostatočne, že vzduch v triede je vydýchaný už po 15 minútach hodiny a prečo hladina CO2 ku koncu vyučovania prekračuje povolenú hranicu dvojnásobne. Toto video je zostrih pôvodnej diskusie,

Keďže zmena klímy je čoraz naliehavejšia, Norman Foster a Vicki Arroyová, zástupkyňa riaditeľa Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA), diskutujú o sektoroch, ktoré najviac potrebujú revolúciu, ako aj o budúcich trendoch v oblasti zamestnanosti, dopravy a verejného priestoru po pandémii.

Rozprávali sme sa o tragickom stave vetrania školských tried, zdravotných rizikách a dôsledkoch nevyvetranej triedy, že kvalitne vyvetranou triedou možno znížiť chorobnosť detí o 30-50%. Vysvetlili sme ci prečo je nemožné z fyzikálneho a praktického hľadiska oknom vyvetrať školskú triedu dostatočne, že vzduch v triede je vydýchaný už po 15 minútach hodiny a prečo hladina CO2 ku koncu vyučovania prekračuje povolenú hranicu dvojnásobne.

V rámci spolupráce medzi Norman Foster Institute (NFI) a Bupa sa od 9. do 11. júna 2025 konal modul „Zdravie a mesto“ magisterského programu NFI o udržateľných mestách.
Na záver tohto modulu sa verejné diskusie „Zdravé mestá“ – organizované Nadáciou Normana Fostera a podporované spoločnosťou Sanitas – zaoberali významným prepojením medzi zdravotnou starostlivosťou a životom v mestách. Podujatie sa začalo hlavnými prezentáciami a diskusiou s rečníkmi, ktorí zdôraznili kľúčovú úlohu vedenia miest pri implementácii politík zameraných na prírodu a podpore verejného zdravia.

O nešťastí slovenského územného plánovania a potrebe nového urbanizmu pre adaptáciu na klimatickú zmenu. Prečo treba aby architekti ubrali zo svojho ega a podriadili tvorbu požiadavkám udržateľnosti.

O malom záujme o technické školstvo a schopnosti mladých ľudí kriticky vyhodnocovať informácie. Prečo treba zapálených a technicky zdatných architektov. O problematickom stave vzdelávania, uzavretosti univerzít a fakúlt a masovom odchode študentov do zahraničia.

Norman Foster, Bjarke Ingels, Tatiana Bilbao a sedem ďalších svetoznámych architektov dávajú svoje rady o úlohe architekta v 21. storočí.

​

O "žehlení peakov" vykurovania a chladenia, fázovom posune tepla v budovách s veľkou akumuláciou, potrebe zracionalizovať teplotu chladeného priestoru, zdravotných dôsledkoch a kvalitách priestoru pri chladení budovy namiesto chladenia vzduchu. O potrebe stavebných fyzikov a architektov so záujmom o energie.

Propojení dešťové vody s městskou zelení (tzv. modrozelená infrastruktura) může fungovat jako nejlepší klimatizace městského prostoru. Hl. m. Praha proto zpracovalo dokument Standardy hospodaření s dešťovou vodou, jejichž účelem je právě podpora systému modrozelené infrastruktury.

O neistej budúcnosti cien energií a príprave domov na krízovejšie situácie. Prečo je obálka budovy prioritou návrhu, a prečo by sa projektanti nemali báť nových a prírodných materiálov.

Budování modrozelené infrastruktury má svá pravidla. Je třeba se zamyslet nad minimalizací povrchového odtoku vody a už ve fázi projektového návrhu uvažovat, které plochy je nebo není nutné zpevnit, zvážit, zda a kde lze realizovat vegetační střechy a co dělat s vodou, která ze všech povrchů odtéká.

Pro hospodaření s dešťovou vodou neexistuje jediné univerzální řešení. Je důležité nalézt kombinaci vhodných opatření a zapojit je do funkčního systému a naplánovat management údržby jednotlivých opatření, ale i jejich souvislosti.

Pro úspěšnou realizaci opatření modrozelené infrastruktury je nezbytná změna přístupu. Je třeba, aby od začátku projektu spolupracoval architekt s urbanistou, vodohospodářem, krajinářským, dopravním i městským inženýrem, energetický specialista, popřípadě památkář, ale i řada dalších dílčích profesí.

Prečo je v kontexte klimatickej zmeny dôležitá akumulácia tepelnej izolácie a o to, že prírodné materiály dnes už môžu byť priemyselným certifikovaným štandardom použiteľným v masovom meradle, a nie len alternatívou pre ekologických nadšencov.

O vzťahu ekonomiky developerských projektov, zelených opatreniach a peknej architektúry. O tom, že biznis a ekonomika nesmie byť v v protiklade so zelenými témami, a že v spoločnosti nesmú byť vzájomne nekomunikujúce názorové tábory, lebo pri adaptácii na klimatickú zmenu sa potrebujeme vzájomne počúvať a prinášať riešenia, ktoré majú naozaj logiku a vychádzajú z faktov. Nemožno počúvať alternatívne pravdy, a aktivizmus by nemal byť mainstremom zelených riešení.

Living in uncertainty, land and its changing process are significant indicators for helping us to better understand and defend urban ecosystems in times of climate crisis. Returning to our natural waterscape is not an option; it is the only way to survive.
Creating urban spaces that allow for the free flow and penetration of water, wind, and people is essential to the survival of many water-based cities.

The exhibition Changing Climates explores how built environments can be transformed into urban ecologies. Producing an enhanced micro-climate, each of these ecologies has the capacity to augment the resilience of the urban condition under the challenges of the climate crisis.

What can the climate on Venus tell us about Earth? On this episode, Neil deGrasse Tyson and comic co-host Chuck Nice answer questions about climate modeling, the state of climate change, and future predictions with climate scientist, Kate Marvel.
What if the Earth had no Rocky Mountains? Learn about climate modeling and what it’s like to play Sims with physics on a supercomputer. If Thanos’s plan worked, would that put a stop to climate change? Find out why the human population isn’t the problem and when we will see the benefits of various green initiatives. What if humans were half the size we are? What is the difference between weather and climate?
What changes that we’ve caused to our climate are actually reversible? How many more droughts will we be seeing and where? Learn about places where rainfall will increase and where it will decrease. Are models good enough to replace empirical experimentation? We discuss climate research on the moon, Mars, and Venus. What are the top five most important climate solutions?

Prečo normy nezohľadňujú extrémy, ktoré sa stali bežným štandardom a bezpečnosti okien.

Prečo treba kvalitné systémové zmeny v oblasti dotáciách na zdroje tepla. Prečo má každý rakúsky starosta štiepkovač.

O potrebe kvalitného spaľovania, porovnanie s Rakúskom, a možnostiach fungovať nezávisle na zdroji tepla energie a o lokálnych zdrojoch.

Andrew Dessler is a climate scientist and professor of Atmospheric Sciences at Texas A&M University. He served as a Senior Policy Analyst in the White House Office of Science and Technology Policy under President Bill Clinton, and is a Google Science Communication Fellow. Dessler is also the author of several books, among them the award-winning "Introduction to Modern Climate Change."

Prečo treba adaptačné opatrenia uskutočniteľné a pre naše deti.

Architecture can't ignore the realities of climate change. For time-tested solutions that perform under extreme conditions, designer Alyssa-Amor Gibbons says we should look to traditional buildings. Taking us to her home of Barbados, where the hurricane season is unforgiving and freak storms are becoming more frequent, Gibbons points to the brilliance of endemic designs that are built to work with nature -- rather than against it.

What does “climate change” mean? Neil deGrasse Tyson explains under-emphasized elements of climate change and humanity’s relationship to the Earth and our cities. What does the new normal look like?

Prečo treba rozumieť dátam, byť zelený so zdravým rozumom a sústrediť sa viac na adaptáciu ako mitigáciu.

O dôležitosti a zdravotných výhodách lokálne produkovaných potravín.