Prednáška ukazuje, ako môže architektúra znižovať klimatickú úzkosť pomocou biofilného dizajnu. Vysvetľuje psychologické mechanizmy stresu z klimatickej zmeny a jeho vplyv na schopnosť adaptácie. Prechádza konkrétne prvky, ktoré zlepšujú vnútorné prostredie – svetlo, vzduch, rastliny, vodu, materiály a priestorovú organizáciu. Zdôrazňuje, že prostredie podporujúce bezpečie a pohodu zároveň zvyšuje odolnosť budov aj ich užívateľov.

Prednáška vysvetľuje, prečo sú okná rozhodujúcim prvkom energetickej bilancie budov a aké parametre ovplyvňujú ich tepelné straty a solárne zisky. Podrobne rozoberá fungovanie okna z hľadiska vedenia, prúdenia, sálania a netesností, vrátane významu hodnôt UW, UG a UF.
Na praktických príkladoch ukazuje správne navrhovanie, montážne detaily, klimatické rozdiely aj časté projektové chyby. V závere porovnáva typy okien z pohľadu životného cyklu a CO₂ stopy a vysvetľuje, ako okná prispievajú k adaptácii budov na klimatickú zmenu.

Prednáška sa venuje vlastnostiam prírodných stavebných materiálov a ich vplyvu na energetickú potrebu budov. Vysvetľuje fyzikálne parametre, ako sú tepelná vodivosť, tepelná kapacita, fázový posun a difúzny odpor.
Ukazuje praktické možnosti použitia drevovláknitých dosiek, konope, slamy, ovčej vlny či hliny v rôznych skladbách konštrukcií. Objasňuje, ako tieto materiály prispievajú k stabilite vnútorného prostredia a znižovaniu prehrievania v kontexte klimatickej zmeny.

Prednáška sa venuje problematike hospodárenia s dažďovými vodami v urbanizovanom prostredí. Vysvetľuje princípy retencie, detencie a ich význam pri znižovaní záťaže kanalizácie a rizika povodní.
Ukazuje praktické riešenia – priepustné povrchy, dažďové záhrady, akumulačné nádrže a zelené strechy. Zdôrazňuje, že adaptácia miest na klimatickú zmenu vyžaduje kombináciu sivej a zelenej infraštruktúry.

Prednáška sa venuje úlohe klimaticky zodpovedného architekta pri veľkých projektoch.
Zdôrazňuje potrebu integrovaného plánovania, znižovania uhlíkovej stopy a etického vedenia zmien.
Ako príklad uvádza projekt Nové Lido v Bratislave s bezemisnou energetickou koncepciou piatej generácie.
Záver sa sústreďuje na adaptačné opatrenia – vodozádržné systémy, chladenie, mikroklímu a znižovanie tepelných ostrovov.

Prednáška predstavuje základy klimatickej odolnosti a zodpovednosti architekta.
Zdôrazňuje význam mitigácie a adaptácie, legislatívnych rámcov a vzdelaného prístupu k tvorbe budov.
Vysvetľuje princípy udržateľného návrhu, autonómnej energetiky a racionálneho „lean“ dizajnu.
Záver sa zameriava na zdravé prostredie, cirkularitu a komplexnú adaptáciu na klimatické riziká.

Prednáška sa zameriava na plošné stropné TABS systémy, ktoré prinášajú vysoký komfort bez prievanu a hluku, s veľmi nízkymi prívodnými teplotami (~30 °C kúrenie, 18–22 °C chladenie) a veľkou akumuláciou. Princípom sú rúrky v železobetónových stropoch, ktoré aktivujú hmotu; sálavý prenos + tepelná kapacita → stabilná operatívna teplota. Prednáška zachytáva formy aplikácie, najmä do novostavieb; ako si vyžaduje integrované plánovanie (rozteč 15–20 cm, trasy mimo vrtania, obmedziť plné podhľady), dobre funguje aj v prefabrikácii a zdôrazňuje nízku spotrebu a údržbu, ideálne s geotermikou a fotovoltikou; umožňuje lacné „uloženie“ energie do konštrukcie a zvyšuje klimatickú odolnosť budov.

Prednáška sa zameriava na geotermálnu energiu ako stabilný, lokálny a nízkoemisný zdroj tepla/chladu pre moderné budovy. Vysvetľuje princíp ako suché zemné výmenníky a sondy (≈100–150 m) so stabilnou teplotou podložia ~10 °C, sezónna bilancia a nízkoteplotné systémy a z praxe definuje vrtné polia, plošné kolektory, zemné výmenníky vzduchu, energetické pilóty; integračné plánovanie, PV + akumulácia v konštrukciách a pre adaptáciu zdôrazňuje pasívne chladenie s vysokou účinnosťou, menej tepelných ostrovov, vysoká energetická nezávislosť a životnosť sond ~100 rokov.

Prednáška predstavuje Eco Index – nástroj na hodnotenie kvality zelene a zavádzanie zeleno-modrých opatrení v mestách. Vysvetľuje princíp 3D hodnotenia (priepustné/nepriepustné povrchy, vegetačné strechy a fasády, retencia a vsakovanie).
Ukazuje praktické použitie v územnom plánovaní aj projektoch a zdôrazňuje prínosy pre adaptáciu: menej tepelných ostrovov, lepšie vsakovanie a vyššiu kvalitu života.

Prednáška vysvetľuje, prečo a ako navrhovať protipovodňové opatrenia pre budovy a územia v čase častejších prívalových dažďov. Opisuje princíp mobilných hliníkových bariér, ich rýchlu montáž a správnu predprípravu v projekte.
Ukazuje aplikácie od ochrany vstupov a garáží až po líniové zábrany na úrovni pozemku či sídla, vrátane údržby a zdôrazňuje prevenciu, nízku uhlíkovú stopu recyklovateľných materiálov a kľúčovú úlohu architekta v adaptácii na klimatickú zmenu.

Prednáška sa zameriava na využitie slnečných termických kolektorov ako efektívneho spôsobu získavania tepla zo slnka.Vysvetľuje ich princíp fungovania, reguláciu a kombináciu s inými zdrojmi tepla v budovách. Ukazuje praktické príklady inštalácie a zdôrazňuje význam kvalitných materiálov a správneho návrhu a zdôrazňuje ich dlhú životnosť, recyklovateľnosť a prínos pre energetickú sebestačnosť a adaptáciu na klimatickú zmenu.

Prednáška sa venuje fyzikálnym princípom drevostavieb a vyvracia mýty o ich horľavosti či nízkej odolnosti. Vysvetľuje vzťahy medzi tepelnou ochranou, vlhkosťou, vetraním a energetickou efektívnosťou budov. Ukazuje, ako správny návrh detailov, tienenia a rekuperácie zabezpečí komfort aj v letných horúčavách a zdôrazňuje ekologické a udržateľné aspekty drevostavieb s dôrazom na ich nízku uhlíkovú stopu a bezpečnosť.

Prednáška predstavuje drevostavby ako moderný a udržateľný smer vo výstavbe s veľkým potenciálom pre Slovensko. Vysvetľuje princípy rôznych konštrukčných systémov – rámových, panelových, CLT, zrubových a skeletových. Ukazuje praktické výhody prefabrikácie, rýchlej montáže a ekologických materiálov s nízkou uhlíkovou stopou a zdôrazňuje, že drevo spája estetiku, technickú kvalitu a adaptáciu architektúry na klimatickú zmenu.

Prednáška sa zameriava na využívanie kotlov na biomasu a rôzne typy palív – pelety, brikety, štiepku a kusové drevo. Vysvetľuje princíp spaľovania, rozdiely medzi palivami a dôležitosť správneho návrhu dopravných a skladovacích systémov.
Ukazuje praktické aplikácie od rodinných domov až po veľké budovy či kontajnerové kotolne. Zdôrazňuje význam biomasy pre energetickú bezpečnosť, CO₂ neutralitu a adaptáciu na klimatickú zmenu.

Prednáška je rozhovor medzi architektom a odborníčky na stavebné právo o povinnostiach architektov a projektantov podľa nového stavebného zákona účinného od apríla 2025. Vysvetľuje ich zodpovednosť pri návrhu a projektovom dohľade až po kolaudáciu. Upozorňuje na nové pravidlá proti čiernym stavbám a povinnosť posudzovať odchýlky od overeného projektu a zdôrazňuje aj význam, úlohu a zodpovednosť projektantov pri adaptácii na klimatickú zmenu, energetickej hospodárnosti a využívania progresívnych stavebných riešení v kontexte nového stavebného zákona 25/2025 Z.z.

Prednáška viceprezidenta Asociácie pasívnej požiarnej ochrany na Slovensku o význame požiarnej ochrany v čase klimatických extrémov, ako sú suchá a horúčavy, aké riziká prinášajú aj nové technológie – fotovoltika, batériové úložiská či elektromobilita. Ukazuje princípy fungovania požiaru, úlohu technických zariadení a potrebu správnej inštalácie a údržby a zdôrazňuje prevenciu, starostlivosť o zeleň a spojenie požiarnej bezpečnosti s adaptáciou na klimatickú zmenu.

Prednáška je rozhovor medzi architektom a odborníkom na hospodárenie s dažďovou vodou o vodozádržným opatreniam ako kľúčovému nástroju pre udržateľné a odolné mestské prostredie. Vysvetľuje princípy retencie, detencie, infiltrácie a smart technológií riadenia vody. Ukazuje praktické riešenia – dažďové záhrady, zelené a modrozelené strechy či mestské stromy a zdôrazňuje ich význam pre adaptáciu na klimatickú zmenu, ochladzovanie miest, podporu biodiverzity a zdravší život obyvateľov.

Prednáška je rozhovor medzi architektom a bývalou riaditeľkou Slovenského centra dizajnu a členkou „High-Level Round Table“ iniciatívy Nový Európský Bauhaus a zameriava sa na dizajn ako nástroj adaptácie na klimatickú zmenu a zlepšenie kvality života. Vysvetľuje princípy výberu udržateľných materiálov, obehovosť produktov a testovanie ich odolnosti. Ukazuje príklady z praxe – od mestského mobiliáru a interiérov až po inovácie slovenských dizajnérov a zdôrazňuje spoločenský aj ekologický význam klimatického dizajnu a jeho rolu pri budovaní odolných miest.

Prednáška sa venuje významu okien v architektúre z pohľadu svetla, vetrania, energetických ziskov a estetiky. Vysvetľuje technické parametre ako U-hodnota, akustika či vodotesnosť a zdôrazňuje potrebu hodnotiť celé okno. V praxi upozorňuje na správne špecifikovanie, testovanie a osadenie okien pre funkčnosť a prevenciu chýb a ukazuje tiež, ako moderné materiály a riešenia prispievajú k energetickej účinnosti a adaptácii na klimatickú zmenu.

Prednáška sa venuje energeticky úsporným opatreniam vo vzduchotechnike so zameraním na zvyšovanie kvality vnútorného prostredia a znižovanie prevádzkových nákladov. Vysvetľuje princíp spätného zisku tepla a vlhkosti pomocou rekuperácie a regenerácie a zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi architektom a technickým špecialistom už v štádiu návrhu budovy. Záver sa zameriava na význam týchto riešení v kontexte klimatickej zmeny, zdravia užívateľov a požiadaviek na nízkoemisné a inteligentné budovy.

Prednáška je rozhovor medzi architektom a odborníčkou na vetranie s rekuperáciou, zameraný na význam kvalitnej výmeny vzduchu so spätným získavaním energie v moderných obytných stavbách. Diskusia sa venuje technickým, zdravotným aj environmentálnym aspektom, ktoré sú kľúčové pre navrhovanie energeticky efektívnych a klimaticky odolných budov.