Chlad je drahá energetická komodita a vždy bola. Paradoxne hnacia energia okrem elektrickej alebo mechanickej pohonnej energie môže byť aj teplo.

Chladiaci stroj je vlastne pumpa, ktorá pumpuje teplo zo studenej strany na teplú. Na teplej strane okruhu je vysoký tlak chladiva, na studenej strane nízky. Aby chladivo chodilo stále dokola a robilo svoju prácu, kompresor pretláča pary chladiva z nízkotlakovej studenej strany na vysokotlakovú. Kompresor má každá chladnička, každé tepelné čerpadlo, každá klimatizácia. Je to zariadenie, ktoré spotrebúva väčšinou elektrickú energiu, pretože je poháňané elektromotorom.

Jeden z [princípov zvyšovania tlaku bez mechanického kompresora] je takzvaná Venturiho trubica. Je to v podstate zúžený prierez a v tom zúženom priereze dochádza k zrýchleniu média, ktoré cez neho prúdi. Ak mám zúžený priemer rúry, tak v zúžení ide voda, plyn alebo čokoľvek iné rýchlejšie. Bočný efekt, ktorý nás zaujíma, je, že v tom zúžení vzniká podtlak, technicky povedané tlakový rozdiel delta P.

Ak je para o vysokom tlaku a vysokej teplote, dobre expanduje. Energetici to volajú entalpia, taká zhrnutá energetická veličina, energetický obsah. Práve vtedy výborne expanduje a sací efekt je výrazný.

Keď vo výparníku znížite tlak chladiva, chladivo začne vrieť, pretože bod varu závisí od tlaku. Keď v nádobe znížite tlak chladiva, spôsobíte jeho var, čiže zmenu skupenstva. Vrenie je energeticky náročné a chladivo si začne brať teplo z okolia. [Chladivo pri vyparovaní] potrebuje veľa energie a berie si ju z okolia, čo znamená, že okolie ochladzuje.

[Kompresiu] zabezpečíme inou fyzikálnou metódou. Toto zariadenie sa volá paroprúdový kompresor na rozdiel od klasického mechanického.

Tento spôsob chladenia sa objavil začiatkom dvadsiateho storočia. Aj vtedy sa chceli vyhnúť mechanickým kompresorom. Dvadsať až tridsať percent trhu chladiacich zariadení v ére parných strojov bolo takto poháňaných. Úplne prvé ejektory sa objavili v druhej polovici devätnásteho storočia, keď potrebovali dostať vodu v parných lokomotívach zo zásobníka do kotla.

Zariadenie, o ktorom je reč, je chladiaci stroj. Jeho produktom je niečo studené, v našom prípade studená klimatizačná voda, a vstupnou energiou, ktorá to zabezpečuje, je teplo. Teplo môže byť akéhokoľvek pôvodu. Môže to byť solárne teplo, odpadné teplo z priemyslu, v podstate čokoľvek, čo máme k dispozícii. Na výstupe je studená voda alebo studený glykol.

V letných horúčavách sa nevyužité megawatty tepla nachádzajú na strechách a v továrňach. My ho vieme uchopiť, dostať do stroja a z druhej strany vypustiť chlad. Environmentálny aj ekonomický dosah je značný, ak to teplo mám.

Čo sa týka elektrickej energie, potrebujeme ju na pohon obehového čerpadla. To je niekoľko desiatok wattov. Elektrickú energiu samozrejme vyžaduje aj riadiaci a komunikačný systém.

[Pri testovaní prototypu] sústava kolektorov dokázala zabezpečiť teplotu okolo šesťdesiatštyri až šesťdesiatpäť stupňov Celzia. To je dolná hranica, pri ktorej už má stroj pracovať, a tak sa aj stalo. Chladiaci stroj pracoval a dodával vodu s teplotou, na ktorú bol navrhovaný. V návrhu bolo požadované, aby studená voda do stropného chladenia mala približne osemnásť až dvadsať stupňov Celzia. [Ejektorový chladiaci] stroj pracoval aj v reálnych podmienkach pri májových testoch presne tak, ako bol navrhnutý a ako preukázal svoje vlastnosti v laboratóriu.

Termosolárne kolektory majú aj inú funkciu. V prechodnom období môžu byť zdrojom tepla na teplú vodu alebo dokurovanie.

Účinnosť [ejektorového chladiaceho systému] sa vždy mení podľa teplotných podmienok, ktoré mám k dispozícii.

Kompresorové chladiace zariadenia nie sú náhodou také rozšírené. Keď máte elektrinu, fungujú vždy, sú spoľahlivé a overené.

Konkurentom [ejektorového chladenia] je aj klasická zostava, keď použijem veľa ostrovnej fotovoltiky a ňou poháňam klasické kompresorové zariadenie. Kompresorové zariadenie potom môže v prípade oblačnosti alebo iného problému fungovať aj na elektrinu zo siete. Aj to je cesta, aby sme neabsolutizovali, že sme vynašli niečo úžasné.

Termický kolektor pracuje približne so sedemdesiatpercentnou účinnosťou. Samotný ejektorový stroj má nižšiu účinnosť ako kompresorový, ale termický kolektor je zase účinnejší ako fotovoltika. Tým sa to do istej miery vyvažuje.

Primárne použitie [ejektorového chladenia] vidím v priemysle.

Obrovské pole sa črtá pri veľkých dátových centrách. Zdá sa, že dominantným spotrebiteľom energie na svete budú veľké dátové centrá, do ktorých už začínajú plynúť desiatky až stovky megawattov. Výpočtový výkon, ktorý potrebujú [dátové centrá] aj v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie, nakoniec skončí ako teplo. Výkonné dátové centrá sú dnes chladené vodou. Samotné procesory alebo racky sú chladené vodou a vieme tam dostať približne šesťdesiatstupňové teplo. Priamo vo veľkých dátových centrách ho vieme ejektormi otáčať naspäť na chlad. Úspory [pri využití tepla dátových centier na ejektorové chladenie] môžu byť naozaj gigantické.

Ejektor nie je jediný spôsob teplom poháňaného chladiaceho stroja. Existujú aj staré známe absorpčné stroje, ale tie sú pre naozaj veľké výkony a sú komplikované. Výhodou ejektorového systému je, že je veľmi jednoduchý. Okrem jednoduchého kvapalinového obehového čerpadla tam [v ejektorovom chladiacom systéme] nie je ani jeden pohyblivý diel.

Výpočet dýz je náročný, pretože sú tam nadzvukové prúdenia. Keď už však dýzy máte navrhnuté na daný rozsah teplôt a výkonu a vyrobíte ich tak, ako treba, zariadenie môže pracovať veľmi dlho, až kým napríklad neunikne chladivo.

Umiestňovanie veľkých dátových centier na dno oceánu alebo do vesmíru nie sú realistické projekty vo veľkom rozsahu. Na severe máte lacnú elektrinu, napríklad z vodných elektrární v severnom Nórsku, a zároveň dobré podmienky na chladenie. Nie vždy však môžete dátové centrum umiestniť na severe.
Ktorú [energiu] nepotrebujem, nevyrobím a nespotrebujem.