Môže byť dom plný "zelených" technológií skutočne ekologický, ak pri jeho výstavbe zničíme fungujúci ekosystém? A čo nám pomôže fotovoltika či rekuperácia, ak sa pre horúčavy nedá žiť vonku? V 74. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s architektkou Janou Konečnou o kontaminácii pôdy, biodiverzite, regeneratívnych prístupoch a zodpovednosti architektov za prostredie, ktoré svojimi stavbami ovplyvňujú. Východiskom je aj projekt v školskej záhrade pri bývalom Istrocheme v Bratislave. Jana Konečná opisuje využitie rastlín a húb pri práci s kontaminovanou pôdou, výsledky skúmania školského ovocného sadu a súvislosť so znečistením podzemných vôd smerom k Žitnému ostrovu. Rozhovor otvára zásadnú otázku: Nemali by botanici, environmentalisti a krajinní architekti vstúpiť do prípravy územia skôr, než architekt začne kresliť? Nestačí totiž navrhovať úsporný dom. Rovnako dôležité je zachovať živú pôdu, stromy a podmienky na život v jeho okolí. V rozhovore sa dozviete napríklad: *ako rastliny a huby pomáhajú pri obnove kontaminovanej pôdy, *čo priniesol projekt v školskej záhrade pri Istrocheme, *aký je rozdiel medzi fytoremediáciou a mykoremediáciou, *prečo strom potrebuje celý ekosystém, nielen substrát, *čo pri výstavbe strácame odstránením pôvodnej vegetácie, *čím môžu byť užitočné buriny a náletové rastliny, *prečo fotovoltika a tepelné čerpadlo nestačia na odolné bývanie, *kto by mal posúdiť pozemok pred začiatkom projektovania, *ako architektúra formuje vzťah ľudí k prírode. Podcast je určený architektom, projektantom, krajinným architektom, urbanistom, environmentalistom, developerom, samosprávam, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimaticky odolné prostredie. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodný teaser 02:11 Privítanie hostky 03:52 Staré stromy a environmentálne projekty 05:23 Školská záhrada pri Istrocheme 07:03 Biodiverzitné kruhy okolo stromov 07:32 Fytoremediácia a mykoremediácia 09:34 Fytoextrakcia a fytostabilizácia 10:18 Istrochem a podzemné vody 11:43 Mestská zeleň a klimatická zmena 13:05 Prečo strom potrebuje ekosystém 14:36 Huby pri obnove pôdy 17:02 Výstavba a životné prostredie 20:19 Čo ničíme pri úprave pozemku 24:11 Ekologický dom a život vonku 25:17 Krajinný architekt od začiatku 30:10 Architekt až po environmentálnom pláne? 34:24 Navrhujeme budovu alebo prostredie? 38:01 Prieskum územia pred projektovaním 40:13 Botanici, pôda a krajinní architekti 44:14 Architektúra a náš vzťah k prírode #adaptujsk #klimatickazmena #klimatickaodolnost #regenerativnaarchitektura #biodiverzita #fytoremediacia

Uvedomujú si rodičia priamy súvis medzi nevetranými triedami v školách a tým ako často sú ich deti choré? A vedia riaditelia škôl a zriaďovatelia, že kvalita vzduchu v triede ovplyvňuje aj únavu, pozornosť, učenie a hlavne chorobnosť detí? V 73. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s MUDr. Elenkou Prokopovou, pediatričkou, všeobecnou lekárkou pre deti a dorast a hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast. Témou sú nevetrané triedy, vysoké CO₂, infekcie, vlhkosť, plesne, roztoče, únava, horšie sústredenie a limity vetrania cez okná. Deti si školské prostredie nevyberajú. Dostanú svoju lavicu a v triede trávia veľkú časť dňa. Rozhovor sa venuje aj tomu, prečo nestačí riešiť iba čističky vzduchu, germicídne žiariče alebo „podporu imunity“, ak samotné prostredie zostáva problémom. Hovorí sa o nárazovom vetraní, nútenom vetraní, rekuperácii, meraní CO₂ a o tom, prečo klimatizácia nevyrieši výmenu vzduchu. Druhou silnou témou sú mobily, obrazovky a digitálne médiá u malých detí. MUDr. Elenka Prokopová vysvetľuje, prečo pediatri upozorňujú najmä na obdobie do troch rokov, keď sa formujú zásadné prepojenia v mozgu a nervovom systéme. V rozhovore sa dozviete napríklad: *ako nevetrané triedy negatívne ovplyvňujú zdravie detí, *čo znamená vysoké CO₂ pre únavu, pozornosť a učenie, *kedy sa v kolektíve ľahšie šíria vírusy, baktérie a infekcie, *akú úlohu zohráva vlhkosť, plesne a roztoče pri alergiách, *čím sa líši riešenie príčiny od čistenia stále toho istého vzduchu, *čo môže školám priniesť riadené vetranie a rekuperácia, *na čo by sa mali rodičia pýtať pri kvalite vzduchu v triede, *ako rozmýšľať pri obnove škôl, aby sa neriešili iba okná a zateplenie, *aké riziká môžu prinášať obrazovkové digitálne médiá u najmenších detí. MUDr. Elenka Prokopová má aj vlastný podcast pre rodičov O deťoch s Elenkou: https://www.youtube.com/@Zdraviedeti Podcast je určený najmä rodičom, riaditeľom škôl, učiteľom, zriaďovateľom, samosprávam, pediatrom a všetkým, ktorým záleží na zdraví, sústredení, vývoji a bezpečí detí. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína Kapitoly: 00:00 Teaser 04:09 Kto je MUDr. Elenka Prokopová 06:03 Kvalita vzduchu v školách 10:17 CO₂ v triedach a školské merania 11:58 Čo robí vysoké CO₂ s dieťaťom 13:58 Vírusy, baktérie a chorobnosť 18:42 Nevetraná trieda nie je len CO₂ 22:37 Vlhkosť, plesne a roztoče 24:30 Limity vetrania cez okno 29:51 Nútené vetranie v školách 32:57 Klimatizácia nerieši výmenu vzduchu 38:34 Čistička vzduchu alebo odstránenie príčiny 44:03 Ako vyzerá dobre vetraná trieda 47:31 Digitálne médiá a vývoj mozgu detí 50:02 Deti do troch rokov a obrazovky 01:00:59 Odkaz pre riaditeľov a zriaďovateľov 01:03:27 Záver #adaptujsk #zdraviedeti #skoly #vetranie #kvalitavzduchu #rodicia #detiamobily

Čo ak verejný priestor vyzerá výborne na vizualizácii, ale v lete sa v ňom nedá vydržať? Pri obnove námestí a historických centier stále podceňujeme to najdôležitejšie – život človeka v priestore? V 72. epizóde podcastu sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Ing. Miriam Heinrichovou, PhD., krajinnou architektkou pôsobiacou na Krajskom pamiatkovom úrade v Bratislave, o historickej zeleni, pamiatkovej ochrane, starých stromoch, koreňových zónach, súťažiach na verejné priestory a klimatickej zmene. Rozhovor nadväzuje na predchádzajúcu epizódu o historickej zeleni s Ing. Denisou Halajovou, PhD. Nie je to len otázka toho, aké dreviny sadiť. Témou je aj to, prečo sú staré stromy v mestách nenahraditeľné, prečo nové výsadby často roky stagnujú, prečo nestačí „niekam pridať zeleň“ a prečo môže byť chyba, ak architektonická kompozícia preváži nad mikroklímou, tieňom a reálnou použiteľnosťou priestoru. Miriam Heinrichová hovorí o tom, že historická zeleň nie je iba kulisa pamiatok. Je to živý systém, ktorý má kultúrnu, kompozičnú, ekologickú aj klimatickú hodnotu. V čase horúčav, sucha a nepravidelných zrážok sa práve existujúce stromy, ich koreňové systémy a schopnosť vytvárať tieň stávajú zásadnou súčasťou klimatickej odolnosti miest. V rozhovore sa otvára aj otázka architektonických súťaží. Prečo sa o klimatickej zmene veľa hovorí, ale stále vyhrávajú návrhy s malým podielom zelene? Prečo sa historické námestia často architektonizujú ako spevnené plochy, hoci v lete potrebujeme predovšetkým tieň, vodu, pôdu a stromy? A prečo by každé rozhodnutie o verejnom priestore malo začínať otázkou, či tam človek bude vedieť žiť aj počas horúčav? V rozhovore sa dozviete napríklad: *čo je historická zeleň a prečo je súčasťou kultúrneho dedičstva, *prečo pri pamiatkovej ochrane nestačí riešiť iba fasády a kompozíciu, *ako klimatická zmena mení vodné pomery v historických parkoch a mestách, *prečo sú staré vitálne stromy často cennejšie než nová výsadba, *čo znamená koreňová zóna stromu a prečo ju v mestách často ničíme, *ako dlažba, zasolenie, zimná údržba a zhutnená pôda poškodzujú mestskú zeleň, *prečo nové stromy v uliciach často roky stagnujú, *kedy je problémom úzkokorunný alebo guľovitý kultivar, *prečo lavička bez stromu prestáva dávať zmysel, *ako môže „zobytňovanie“ malých zelených plôch poškodiť stromy, *prečo niektoré súťažné návrhy rušia zeleň práve v čase, keď ju mestá najviac potrebujú, *ako sa dá hľadať rovnováha medzi pamiatkovou hodnotou, životom v meste a klimatickou odolnosťou. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, pamiatkarom, samosprávam, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodný teaser: námestia, zeleň a klíma 03:00 Pokračovanie témy historickej zelene 04:04 Kto je Miriam Heinrichová 05:01 Čo je historická zeleň 06:22 Historická zeleň ako zrkadlo spoločnosti 08:28 Čo musí pamiatková ochrana zachovať 10:50 Klimatická zmena a neistota budúcnosti 12:18 Druhová obmena a historické parky 14:31 Horský park, voda a salamandry 17:03 Sucho, voda a hydrológia územia 20:12 Mestské priestory ako najväčší problém 21:01 Staré stromy a koreňové systémy 24:18 Kultivary, tieň a reálna funkcia stromov 26:19 Zachovať staré vitálne stromy 26:55 Dlažba, zrážkový tieň a soľ 29:41 Koreňové zóny a priestor pre stromy 31:34 Zobytňovanie zelene a jeho limity 37:12 Súťaže, námestia a architektonické ego 40:04 Keď návrhy rušia zeleň 42:22 Prečo by tam v lete nešla ani na zmrzlinu 45:30 Zabudli sme na život v priestore 48:14 Adaptačné opatrenia v súťažných návrhoch 53:29 Prečo stále podceňujeme klimatickú zmenu 57:55 Pamiatkari a veľké stromy 01:01:05 Odkaz architektom a tvorcom miest #adaptujsk #historickazelen #klimatickazmena #mestskazelen #pamiatky #odolnemesta

V rozhovore zaznieva dôležitá veta: „infikovanosť kliešťov chorobami, ktoré prenášajú, je v mestách vyššia ako v periférnych okolitých lesoch.“ Kliešte teda nie sú len témou lesa, hôr alebo vysokej trávy mimo mesta. Čoraz viac sa stávajú aj témou mestských parkov, zelene, chodníkov a verejného zdravia. V 71. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Doc. MVDr. Branislavom Peťkom, DrSc., o tom, ako klimatická zmena mení výskyt kliešťov, prečo sa posúvajú do vyšších polôh a čo znamenajú pre mestské prostredie. Téma je dôležitá práve preto, že mestá musia navrhovať masívnu modrozelenú infraštruktúru, zadržiavať vodu, udržiavať vlhkosť, podporovať tieň a zvyšovať podiel vegetácie. To je nevyhnutné pre ochladzovanie miest. Zároveň však vlhké, tienisté a zarastené mikroprostredie môže vytvárať veľmi vhodné podmienky pre kliešte. Cieľom nie je vybetónovať mesto ani všetko vykosiť. Dôležité je rozlišovať, kde má byť zeleň prirodzenejšia a kde treba pri chodníkoch, detských plochách, venčiskách a frekventovaných trasách vytvoriť bezpečnejšie prechodové zóny. V rozhovore sa dozviete napríklad: *ako klimatická zmena mení výskyt kliešťov, *prečo sú kliešte témou aj pre mestá, *aké ochorenia prenášajú kliešte, *čo znamená kliešťová encefalitída, borelióza, babesióza a anaplazmóza, *ako súvisí nízka zaočkovanosť s rizikom ochorení, *prečo môžu byť mestské kliešte častejšie infikované, *akú úlohu majú vtáky, cicavce, líšky, srny a diviaky, *ako navrhovať parky, chodníky a okraje zelene, *čo môže znamenať štrk, mulč, vhodné kríky a kosenie pri trasách, *prečo je edukácia obyvateľov súčasťou adaptácie miest. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, odborníkom na verejné zdravie, samosprávam, správcom zelene, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodný teaser 02:28 Vitajte v podcaste 02:37 Tretí diel série 04:39 Zeleň, klíma a ochorenia 07:04 Mestské populácie kliešťov 07:47 Kliešte v mestách 10:09 Ako kliešť hľadá hostiteľa 12:10 Životný cyklus kliešťa 14:17 Infikované kliešte v mestách 17:35 Kliešťová encefalitída 19:40 Lymská borelióza 21:41 Babesióza a anaplazmóza 25:09 Exotické druhy a klíma 28:38 Kliešť obyčajný 29:23 Ako navrhovať parky 31:22 Bariéry pri chodníkoch 35:49 Chladenie mesta verzus kliešte 37:10 Kde kosiť a kde nie 40:50 Kedy sú kliešte aktívne 41:24 Kliešte v horách 44:24 Parky a pracovná skupina 47:16 Edukácia obyvateľov 54:18 Kto má mestám radiť 01:00:26 Pripravovaná metodika #adaptujsk #klieste #klimatickazmena #verejnezdravie #mestskazelen #odolnemesta

Komáre už nie sú len nepríjemnosť pri vode alebo v záhrade. V čase klimatickej zmeny sa menia podmienky, v ktorých prežívajú, predlžuje sa ich sezóna a na Slovensku sa objavujú aj invázne druhy, ktoré tu v minulosti neboli. V 70. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Veronikou Michlakovou o komároch v mestskom prostredí, inváznych druhoch, chorobách prenášaných komármi a o tom, ako majú mestá navrhovať adaptačné opatrenia tak, aby zadržiavali vodu, ochladzovali priestor, podporovali biodiverzitu, ale zároveň nevytvárali zbytočné liahniská komárov. Rozhovor je pokračovaním témy otvorenej v 69. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK s Doc. RNDr. Nasirom A. Jalilim, CSc., MPH. Kým prvý rozhovor sa venoval komárom najmä z pohľadu parazitológie, verejného zdravia a klimatickej zmeny, táto epizóda sa viac sústreďuje na mestské prostredie, invázne druhy, stojatú vodu, vodozádržné opatrenia a praktické odporúčania pre samosprávy, projektantov aj obyvateľov. V rozhovore sa hovorí aj o tom, že netreba vyvolávať paniku, ale ani podceňovať riziká. Nie každý komár je infikovaný a nie každé vodozádržné opatrenie je problém. Dôležité je navrhovať vodu v meste odborne, myslieť na prúdenie vody, vsak do 24 až 48 hodín, monitorovanie liahnisk, biologickú ochranu a zapojenie ekológov do plánovania modrozelenej infraštruktúry. V rozhovore sa dozviete napríklad: *ako klimatická zmena ovplyvňuje výskyt komárov v mestách, *ktoré invázne druhy komárov už boli zaznamenané na Slovensku, *čo môžu znamenať druhy Aedes japonicus, Aedes koreicus a Aedes albopictus, *ako súvisia komáre s vírusmi dengue, chikungunya, Usutu alebo so západonílskym vírusom, *kedy by sa v budúcnosti mohlo meniť riziko malárie, *úloha tropických nocí pri chorobách prenášaných komármi, *vodozádržné opatrenia netreba odmietať, ale navrhovať odborne, *malé nádoby, odpad, pneumatiky a sudy s dažďovou vodou ako možné liahniská, *voda do mesta patrí, ale stojatá voda bez kontroly je problém, *prúdiaca voda, biodiverzita, netopiere, vážky, ryby a vodný hmyz môžu pomôcť pri prirodzenej regulácii, *dažďová záhrada by nemala držať vodu dlhšie než približne 24 až 48 hodín, *čo je biologická ochrana BTI a kedy môže byť vhodnejšia než plošné chemické postreky, *ako si môže človek skontrolovať vlastný dvor po daždi, *nepokosená lúka sama osebe ešte neznamená liahnisko komárov, *čo by mali robiť mestá, architekti, krajinní architekti a samosprávy pri plánovaní zelene a vody v meste. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, odborníkom na verejné zdravie, samosprávam, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodný teaser: komáre, malária a nové riziká 02:52 Vitajte v podcaste 03:53 Kto je Veronika Michlaková 05:36 Klimatická zmena a komáre v mestách 05:53 Invázne druhy komárov na Slovensku 07:04 Malária, tropické noci a teplotný míľnik 09:54 Mestský tepelný ostrov a nočné teploty 11:47 Invázne druhy a nové ochorenia 12:58 Panika nie, riziko áno 14:10 Letisková malária a cestovanie 14:59 Voda v meste a vodozádržné opatrenia 16:00 Stojatá voda, nádoby, skládky a pneumatiky 17:20 Upratať odpad ako prvý krok 20:36 Voda áno, ale nie bez kontroly 21:26 Biodiverzita ako prirodzená ochrana 22:31 Dažďové záhrady a limit 24 až 48 hodín 23:34 BTI a biologická ochrana proti larvám 28:23 Čo môže urobiť človek na vlastnom dvore 35:11 Odporúčania pre architektov a samosprávy 41:47 Stromy, tieň a ochladzovanie miest #adaptujsk #komare #klimatickazmena #verejnezdravie #voda #odolnemesta

Komáre už nie sú len nepríjemný letný hmyz. V čase klimatickej zmeny sa predlžuje ich sezóna, menia sa podmienky na ich vývoj a do Európy sa dostávajú aj druhy, ktoré sme kedysi vnímali ako exotické. V epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Nasirom Jalilim, parazitológom a vysokoškolským pedagógom, ktorý sa odborne venuje humannej parazitológii, mikrobiológii, virológii, bakteriológii a chorobám prenášaným komármi, a inými druhmi hmyzu. Témou rozhovoru sú komáre v kontexte klimatickej zmeny, verejného zdravia, bezpečnosti miest a adaptačných opatrení. Ak chceme v mestách zadržiavať dažďovú vodu, podporovať zeleň, evapotranspiráciu a ochladzovanie verejných priestorov, musíme zároveň rozumieť aj tomu, kedy sa z vody môže stať liahnisko komárov. Rozhovor ukazuje, že adaptácia na klimatickú zmenu nie je len otázkou architektúry, urbanizmu, technológií alebo zelene. Je to aj otázka verejného zdravia, biológie, parazitológie a správneho manažmentu vody v mestách. V druhej časti rozhovoru Nasir Jalili rozpráva aj svoj osobný príbeh: ako sa mu podarilo založiť školu v severnom Afganistane, prečo je vzdelanie viac ako peniaze, prečo bola prvým predpokladom stavby školy voda a prečo boli stromy v školskom areáli dôležité už od začiatku. V rozhovore sa dozviete napríklad: *komáre nie sú len otravné, ale môžu predstavovať aj zdravotné riziko, *ako klimatická zmena ovplyvňuje dĺžku sezóny a vývoj komárov, *pri akých podmienkach sa niektoré komáre liahnu po záplavách a iné v sudoch s dažďovou vodou, *ktoré vírusy a parazity môžu komáre prenášať, *ako sa v Európe sleduje západonílsky vírus, *že riziko chorôb prenášaných komármi sa môže v budúcnosti meniť, *pri vodozádržných opatreniach nestačí riešiť iba vodu a zeleň, *zadržiavanie vody je potrebné, ale musí sa navrhovať odborne, *ako vznikla slovenská škola v Afganistane, *úloha stromov a studne v horúcom prostredí školy, *vzdelanie ako jeden z najdôležitejších adaptačných nástrojov spoločnosti. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, odborníkom na verejné zdravie, samosprávam, developerom, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov, miest a spoločnosti na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodný teaser: komáre, choroby, voda a škola 02:59 Vitajte v podcaste 04:47 Kto je Nasir Jalili 06:09 Parazitológia, mikrobiológia a komáre 08:27 Prečo môžu byť komáre nebezpečné 09:54 Druhy komárov vo svete a na Slovensku 11:32 Sudy s dažďovou vodou a domové komáre 13:02 Teplota vody a rýchlosť vývoja komárov 13:48 Vodozádržné opatrenia a riziko komárov 16:29 Komáre v kanalizácii a mestách 16:54 Západonílsky vírus a vtáčie územia 17:59 Vírusy prenášané komármi 19:19 Klimatická zmena a migrácia druhov 20:14 Obchod, pneumatiky a invazívne komáre 23:20 Dlhšia sezóna a viac generácií komárov 26:27 Malária a jej história na Slovensku 29:57 Vodozádržné opatrenia a odborné sledovanie 33:24 Škola v Afganistane a hodnota vzdelania 46:07 Voda, studňa a začiatok výstavby 52:08 Stromy, tieň a zelená farba nádeje #adaptujsk #komare #klimatickazmena #verejnezdravie #voda #odolnemesta

Horúčavy, sucho a prehrievajúce sa mestá opäť ukazujú, že klimatická zmena nie je téma budúcnosti. Ako o nej hovoriť vecne, bez strašenia a bez zbytočnej polarizácie? V tejto epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s klimatickým aktivistom Jakubom Hrbáňom, jedným z lídrov iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ktorej petícia získala viac ako 130 000 podpisov. Jakub Hrbáň približuje svoju cestu ku klimatickému aktivizmu, hovorí tiež o psychickej výdrži, klimatickej úzkosti, spolupráci a potrebe meniť stratégie pri dlhodobom úsilí o spoločenskú zmenu. Klimatická zmena nemá jedno jednoduché riešenie ani jedinú požiadavku, okolo ktorej by sa dala mobilizovať celá spoločnosť. Predstavuje rozsiahlu skladačku opatrení v energetike, doprave, hospodárstve, mestách, krajine aj stavebníctve. Dôležité preto nie je iba presvedčiť ľudí, že problém existuje, ale zrozumiteľne im ukázať, ako môžu riešenia zlepšiť ich každodenný život. Významnou témou rozhovoru je vzťah medzi individuálnou zodpovednosťou a systémovou zmenou. Osobné rozhodnutia majú význam, možnosti jednotlivcov sú však často obmedzené dostupnosťou verejnej dopravy, kvalitného bývania, energií, technológií alebo finančných prostriedkov. Úlohou štátu a samospráv je preto vytvárať podmienky, v ktorých sa klimaticky zodpovedné riešenia stanú dostupnou a prirodzenou súčasťou každodenného života. V rozhovore sa dozviete aj: • prečo samotné individuálne rozhodnutia na rozsiahlu zmenu nestačia, • akú úlohu má aktivizmus pri vytváraní tlaku na štát a samosprávy, • čo predstavuje kritická masa 3,5 percenta obyvateľov, • ako fungujú klimatické huby v slovenských mestách, • prečo klimatické riešenia nemusia znamenať obmedzovanie kvality života, • ako dostupnosť dopravy, bývania a energií ovplyvňuje rozhodovanie ľudí, • aké podmienky sú potrebné na širšie využívanie zatepľovania a fotovoltiky, • ako komunikovať klimatickú zmenu bez strašenia a živenia extrémov, • prečo je dôležité sústrediť sa na pasívnu väčšinu spoločnosti, • akú úlohu majú architekti pri vytváraní kvalitných a klimaticky odolných miest pre život. V závere sa rozhovor sústreďuje na architektov, developerov a ďalších odborníkov v stavebníctve. Architektúra nevytvára iba budovy, ale najmä prostredie, v ktorom ľudia trávia podstatnú časť života. Architekti by preto mali navrhovať bývanie, pracoviská a celé štvrte tak, aby reagovali na meniace sa klimatické podmienky, podporovali zdravie, bezpečnosť, dostupnosť bývania, fungovanie komunít a dlhodobú kvalitu života. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, stavebným inžinierom, developerom, samosprávam, odborníkom na životné prostredie, študentom aj všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimatickú odolnosť a spoločenské zmeny potrebné na jej dosiahnutie. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Prihláste sa na odber kanála ADAPTUJ.SK, aby vám neušli ďalšie odborné rozhovory o klimatickej odolnosti miest, krajiny a budov. KAPITOLY 00:00 Teaser a úvod 01:01 Ako vznikla iniciatíva Klíma ťa potrebuje 04:16 Osobný začiatok klimatického aktivizmu 07:07 Výdrž, angažovanosť a klimatická úzkosť 11:56 Kritická masa 3,5 percenta 17:53 Individuálna zodpovednosť a systémové zmeny 28:30 Klimatické huby v slovenských mestách 31:12 Klimatické riešenia bez obmedzovania 37:02 Polarizácia a komunikácia klimatickej zmeny 43:16 Architekti ako lídri zmeny 49:26 Nádej, osobný záväzok a záver #adaptujsk #klimatickazmena #klimatickyaktivizmus #klimatickaodolnost Poznámka: Táto epizóda bola pôvodne zverejnená 27. októbra 2024. Horúčavy a sucho leta 2026 nás motivovali pripomenúť ju, pretože témy, o ktorých sa v nej hovorí, sú dnes ešte aktuálnejšie.

Klimatická zmena nie je scenár budúcnosti. Na Slovensku ju už prežívame a jej prejavy sú v niektorých prípadoch výraznejšie, než predpokladali staršie klimatické modely. V 68. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s klimatológom RNDr. Pavelom Faškom, CSc. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Rozhovor sa venuje aktuálnym prejavom klimatickej zmeny na Slovensku. RNDr. Pavel Faško, CSc. upozorňuje, že stredná Európa patrí medzi oblasti, v ktorých sa otepľovanie prejavuje veľmi výrazne. Dôležitá pritom nie je iba samotná veľkosť zmeny, ale najmä rýchlosť, akou prebieha. V rozhovore porovnávajú dnešnú klimatickú zmenu s prirodzeným kolísaním klímy v minulosti a hovoria o vplyve ľudskej činnosti. Venujú sa aj spochybňovaniu klimatickej zmeny, nepravdivým informáciám a schopnosti ľudí rozlišovať medzi dôveryhodnými informáciami, polopravdami a klamstvami. Dôležitou témou rozhovoru je rozdiel medzi mitigáciou a adaptáciou. Znižovanie spotreby a negatívneho vplyvu človeka a budov na životné prostredie zostáva dôležité, no klimatické podmienky sa už zmenili natoľko, že mestá, krajina aj budovy sa musia pripravovať na horúčavy, sucho, intenzívne zrážky, lokálne povodne, požiare a ďalšie extrémne prejavy počasia. V rozhovore sa venujú aj: • dôsledkom napriamovania vodných tokov a rýchleho odtoku vody z krajiny, • možnostiam revitalizácie riek a zadržiavania vody, • vplyvu spôsobu obrábania polí na splavovanie pôdy a bahna do obcí, • prehrievaniu poľnohospodárskej krajiny v okolí miest, • odpečaťovaniu povrchov a vytváraniu vodopriepustných plôch, • potrebe plánovať mestskú zeleň ešte pred začiatkom výstavby, • výberu drevín vhodných pre meniace sa klimatické podmienky, • využitiu vody, fontán a zachytávaniu dažďovej vody v mestách, • rastúcemu významu a hodnote pitnej vody, • klimatickým informáciám potrebným pre architektov, projektantov a územných plánovačov, • navrhovaniu budov pre podmienky polovice a druhej polovice 21. storočia, nie iba podľa skúseností z minulosti. Rozhovor ukazuje, že klimatická odolnosť sa netýka iba jedného opatrenia alebo jedného rizika. Vyžaduje si spoločné uvažovanie o krajine, vode, zeleni, mestách, budovách, vzdelávaní, správaní jednotlivcov aj celej spoločnosti. V závere sa Miroslav Marko a RNDr. Pavel Faško, CSc. venujú potrebe preventívneho prístupu, celoživotného vzdelávania architektov a globálnej zodpovednosti za dôsledky ľudskej činnosti. Čím skôr sa mestá, budovy, krajina aj jednotlivci začnú pripravovať na nové podmienky, tým väčšej časti zdravotných, environmentálnych a ekonomických škôd sa môžeme vyhnúť. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, stavebným inžinierom, odborníkom na životné prostredie, samosprávam, developerom, študentom aj všetkým, ktorí chcú lepšie porozumieť meniacej sa klíme a možnostiam prípravy na jej dôsledky. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Prihláste sa na odber kanála ADAPTUJ.SK, aby vám neušli ďalšie odborné rozhovory o klimatickej odolnosti miest, krajiny a budov. KAPITOLY 00:00 Teaser: Klimatickú zmenu už prežívame 02:17 Predstavenie hosťa 04:23 Čo sa deje s klímou na Slovensku 06:46 Zľahčovanie klimatickej zmeny 09:08 Rýchlosť klimatickej zmeny a príroda 11:24 Človek ako pôvodca dnešnej klimatickej zmeny 13:41 Hospodársky rast verzus kvalita života 15:56 Jednotlivec, spotreba a plytvanie 18:58 Mitigácia verzus adaptácia 22:23 Adaptácia sa stáva nevyhnutnosťou 25:21 Prírodné verzus technické riešenia 26:24 Revitalizácia riek a zadržiavanie vody 29:50 Dezinformácie a spochybňovanie klimatickej zmeny 33:40 Keď realita dobehne skepticizmus 34:50 Bahno zo svahov a opatrenia na poliach 37:14 Krajina a ochladzovanie miest 40:58 Extrémy počasia a najväčšie hrozby 43:32 Požiare, povodne a rekordné horúčavy 47:02 Horúčavy v meste a význam tieňa 48:12 Keď už ani tieň nepomáha 48:54 Priority klimatickej odolnosti miest 50:27 Odpečatenie a vodopriepustné povrchy 51:50 Zeleň ako nástroj ochladzovania miest 53:40 Voda v meste a návrat fontán 55:19 Zachytávanie dažďovej vody 56:25 Pitná voda, budovy a legislatíva 58:32 Voda ako ropa budúcnosti 59:59 Prevencia namiesto riešenia krízy 1:00:38 Klimatické vzdelávanie architektov 1:04:13 Rýchlosť zmien a reakcia škôl 1:09:02 Globálna zodpovednosť a motivácia konať 1:13:28 Záver a poďakovanie #adaptujsk #klimatickazmena #klimatickaodolnost #klimatologia

Mestá sa prehrievajú, stromy chradnú a druhy, ktoré sme považovali za samozrejmé, prestávajú zvládať nové klimatické podmienky. Čo sa stane s historickou zeleňou, ak sa nám začnú vytrácať domáce dreviny? V 67. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s autorizovanou krajinnou architektkou Denisou Halajovou. Témou rozhovoru je historická zeleň, klimatická zmena, pamiatková ochrana, mestské stromy a otázka, ako prispôsobiť parky, námestia a historické jadrá novým podmienkam. Rozhovor vychádza aj z metodiky Historická zeleň, ktorú Denisa Halajová spolupripravila pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Vysvetľuje, čo vlastne chránime v historických parkoch a záhradách, kedy je dôležitá kompozícia, kedy druhová autenticita a prečo niekedy nestačí trvať na tom, aby sa do historického prostredia vracali rovnaké druhy drevín ako v minulosti. V rozhovore sa otvára aj citlivá otázka zelene v pamiatkovo chránených mestských jadrách. Na jednej strane potrebujeme chrániť priehľady, fasády a historickú kompozíciu. Na druhej strane potrebujeme tieň, ochladzovanie, modrozelenú infraštruktúru a verejné priestory, v ktorých sa bude dať žiť aj počas extrémnych horúčav. V rozhovore sa dozviete napríklad: * prečo sa z našich miest a krajiny môžu vytrácať domáce dreviny, * čo znamená historická zeleň a čo všetko je predmetom ochrany, * ako Florentská charta vníma obnovu historických záhrad, * prečo sa pri niektorých záhradách nemusí chrániť konkrétny druh, ale forma a kompozícia, * prečo je problém nahrádzať buxus v historických formálnych záhradách, * kedy je dôležitá druhová autenticita v prírodne krajinárskych parkoch, * prečo môže byť obnova alejí v historických parkoch veľmi ťažké rozhodnutie, * ako klimatická zmena stresuje stromy a skracuje ich životnosť, * prečo mestský strom potrebuje najmä kvalitný prekoreniteľný priestor, * prečo nestačí vysadiť tisíc stromov, ak sa o ne potom mesto nevie postarať, * ako môžu historické námestia získať viac tieňa bez straty svojich pamiatkových hodnôt, * prečo bude potrebná väčšia odvaha pri výbere druhov a vyššia biodiverzita, * prečo budeme musieť zelene v mestách nielen viac vysádzať, ale hlavne sa o ňu dlhodobo starať. Podcast je určený architektom, projektantom, krajinným architektom, urbanistom, developerom, samosprávam, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov a miest na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodný teaser: miznúce domáce dreviny 01:07 Údržba namiesto výsadieb 02:32 Úvod podcastu a témy rozhovoru 04:42 Predstavenie Denisy Halajovej 06:48 Metodika Historická zeleň 09:11 Čo chránime v historických parkoch 10:19 Florentská charta 12:11 Autenticita a náhrady drevín 13:35 Formálne záhrady a strihaná zeleň 18:42 Krajinárske parky a zbierkové dreviny 20:35 Kedy obnovovať aleje 22:12 Klimatické výzvy pre historickú zeleň 26:44 Mestské stromy a kvalita pôdy 29:43 Zeleň v pamiatkových jadrách 30:24 Chladenie mesta zeleňou 31:49 Stromy ako spotrebný materiál? 32:21 Parky potrebujú svojich správcov 35:00 Sadiť menej, ale lepšie 37:01 Nové druhy, škodcovia a neistota 39:36 Dilema historických námestí 43:28 Tieň verzus priehľady na fasády 44:29 Mestská džungľa alebo historická tradícia? 47:35 Prečo je ťažké dostať veľké stromy do mesta 51:20 Chýbajúca metodika a personálne kapacity 54:47 Biodiverzita namiesto monokultúr 57:31 Optimistický výhľad a cena zelene 01:00:17 Záver rozhovoru #adaptujsk #historickazelen #krajinarskaarchitektura #mestskazelen #stromyvmeste #klimatickazmena #adaptacia #modrozelenainfrastruktura #pamiatkovaochrana #verejnypriestor #architektura #urbanizmus #projektovanie #odolnemesta #energetickabezpecnost

Dá sa chladiť budova pomocou tepla? A môže technológia, ktorá vznikla ešte v ére parných strojov, pomôcť pri adaptácii budov na extrémne horúčavy? V 66. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s prof. Ing. Michalom Masarykom, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Témou rozhovoru je ejektorové chladenie – technológia, ktorá dokáže vyrábať chlad z tepla, napríklad zo solárnych termických kolektorov alebo z odpadového tepla. Rozhovor nadväzuje na predchádzajúcu epizódu o ejektorovom chladení, no tentoraz sa zameriava aj na nový prototyp testovaný v areáli STU na Trnávke. Prof. Masaryk vysvetľuje, ako môže teplo zachytené na streche alebo fasáde poháňať chladiaci stroj, ktorý na druhej strane dodáva studenú vodu pre stropné chladenie. V čase, keď sa budovy čoraz viac prehrievajú, sa otázka chladenia stáva rovnako dôležitou ako otázka vykurovania. No ešte pred technológiou musí prísť architektonický návrh – orientácia budovy, tienenie, práca so svetlíkmi, fasádou, strechou, vegetáciou, vodou a prirodzeným prúdením vzduchu. V rozhovore sa dozviete napríklad: * ako je možné vyrábať chlad z tepla, * prečo je kompresor energeticky najnáročnejšou časťou bežného chladiaceho systému, * čo je Venturiho trubica a ako súvisí s ejektorovým chladením, * ako sa podobný princíp používal už v parných lokomotívach, * ako funguje prototyp ejektorového chladiaceho stroja testovaný na STU v Bratislave, * ako môžu solárne termické kolektory pomáhať pri výrobe chladu, * že systém potrebuje len zanedbatelné množstvo elektriny na čerpadlá a riadenie, *odpadové teplo z priemyslu alebo dátových centier je cenným zdrojom energie na chladenie, * prečo ejektorové chladenie nemusí nahradiť všetky kompresorové systémy, ale môže ich vhodne dopĺňať, * prečo je najekologickejšia energia tá, ktorú budova vôbec nepotrebuje, * aké pasívne opatrenia má architekt k dispozícii, aby znížil potrebu chladenia budovy. Podcast je určený architektom, projektantom, developerom, samosprávam, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov a miest na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Teplo na chlad 02:39 Vitajte v podcaste 03:30 Kto je prof. Michal Masaryk 04:13 Ako funguje ejektorové chladenie 06:59 Venturiho princíp 09:49 Ako vzniká chlad 11:59 História ejektorov 15:48 Chladiaci stroj v praxi 19:01 Prototyp na STU v Bratislave 21:52 Výsledky a limity testovania 24:40 Dimenzovanie systému 28:56 Pasívne chladenie a úloha architekta 30:44 Kam smeruje technológia 34:59 Dátové centrá a odpadové teplo 38:36 Rady pre architektov 43:21 Záver rozhovoru #adaptujsk #ejektorovechladenie #chladenie #pasivnechladenie #solarnechladenie #architektura #projektovanie #klimatickazmena #adaptacia #energetickabezpecnost #udrzatelnost #stavebnafyzika #energetika #STU

Tepelné čerpadlo dokáže vyrábať teplo aj chlad. Ale rovnako dôležitá otázka je, ako túto energiu dostať do budovy tak, aby bol systém komfortný, účinný a zbytočne neprekombinovaný. V 65. epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Davidom Liškom zo spoločnosti Master Therm a Barborou Paříkovou zo spoločnosti Atrea. Druhý diel rozhovoru sa sústreďuje najmä na prepojenie tepelných čerpadiel s vetraním s rekuperáciou a na otázku, kedy dáva zmysel vykurovať a chladiť vodou a kedy vzduchom. Rozhovor nadväzuje na prvý diel, v ktorom sme sa venovali najmä tepelným čerpadlám, rozdielu medzi splitom a monoblokom, chladivám, bezpečnosti a správnemu výberu technológie. V tomto pokračovaní sa presúvame od samotného zdroja energie k jej distribúcii v budove. V rozhovore sa dozviete napríklad: *prečo nestačí riešiť iba zdroj energie, ale aj spôsob jej distribúcie v budove, *ako súvisí účinnosť tepelného čerpadla s teplotou vody vo vykurovacom alebo chladiacom systéme, *prečo nízkoteplotné systémy lepšie spolupracujú s tepelnými čerpadlami, *kedy je vhodné vykurovať alebo chladiť vodou cez podlahu, strop alebo stenu, *prečo vzduch potrebuje pri prenose tepla a chladu väčšie objemy a väčšie teplotné rozdiely, *ako môže vetracia jednotka s rekuperáciou spolupracovať s tepelným čerpadlom, *čo je cirkulačná vetva a prečo nie je klimatizácia to isté ako vetranie, *prečo môže byť vzduchové vykurovanie a chladenie vhodné najmä pre pasívne domy a niektoré drevostavby, *prečo sa pri návrhu domu nesmie zabudnúť na orientáciu voči svetovým stranám, *prečo by architekt a stavebník mali riešiť tepelné čerpadlo, vetranie, chladenie a technickú miestnosť už na začiatku návrhu. Podcast je určený architektom, projektantom, developerom, samosprávam, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov a miest na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvodné myšlienky: chladenie, rekuperácia a vzduch 03:47 Predstavenie hostí 05:03 Zdroj energie verzus distribúcia energie 09:01 Prečo vzduch potrebuje väčšie objemy a extrémnejšie teploty 10:48 Kedy dáva zmysel chladiť a vykurovať vodou 12:40 Kombinácia tepelného čerpadla a rekuperácie 13:44 Cirkulačná vetva vysvetlená jednoducho 16:23 Prečo klimatizácia nie je vetranie 17:03 Kedy dáva zmysel vykurovať a chladiť vzduchom 21:19 Komfort, typ stavby a návrh systému 23:29 Jednoduchosť technológií a správne riadenie 25:53 Zasadacia miestnosť a rýchly nábeh chladenia 26:39 Orientácia domu, svetové strany a energetická logika 31:52 Prečo tepelné čerpadlo a prečo vetrať 38:02 Záver a poďakovanie #tepelnecerpadlo #tepelnecerpadla #rekuperacia #vetranie #chladenie #pasivnydom #klimatickazmena #adaptacia #energetickabezpecnost

Tepelné čerpadlo dnes už nie je technológia pre pár nadšencov. Stáva sa bežnou súčasťou rodinných domov, verejných budov aj rekonštrukcií. Lenže rozhodnutie, aký systém zvoliť, nie je len otázkou ceny. V epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s Davidom Liškom zo spoločnosti Master Therm a Barborou Paříkovou zo spoločnosti Atrea. Prvý diel rozhovoru sa sústreďuje najmä na tepelné čerpadlá – ako fungujú, prečo sa najčastejšie používajú systémy vzduch/voda, aký je rozdiel medzi splitom a monoblokom a prečo bude čoraz dôležitejšia téma chladív, bezpečnosti a správneho umiestnenia technológie. Druhý diel rozhovoru sa bude viac venovať vetraniu s rekuperáciou a prepojeniu tepelných čerpadiel so vzduchotechnikou. V rozhovore sa dozviete napríklad: * ako funguje tepelné čerpadlo a prečo z 1 kWh elektriny dokáže dodať viac ako 3kWh tepla alebo chladu, * prečo je systém vzduch/voda najčastejšou voľbou v Česku a na Slovensku, * čo znamená COP a prečo nestačí pozerať iba na jedno číslo z katalógu, * aký je rozdiel medzi splitovým a monoblokovým tepelným čerpadlom, * prečo môže byť pri monobloku problémom výpadok elektriny a zamrznutie vody, * prečo sa mení EU legislatíva chladív a čo znamená prechod na propán R290, * prečo by architekt alebo projektant nemal výber technológie nechať iba na predajcu, * ako súvisí umiestnenie tepelného čerpadla s bezpečnosťou, hlukom, estetikou a vetraním. Podcast je určený architektom, projektantom, developerom, samosprávam, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o adaptáciu budov a miest na meniacu sa klímu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Kapitoly: 00:00 Úvod a hlavné témy rozhovoru 04:00 Predstavenie hostí 05:20 Ako funguje tepelné čerpadlo 07:35 Prečo vedie systém vzduch/voda 11:25 COP, SCOP a skutočná účinnosť 14:15 Split alebo monoblok? 17:15 Riziko zamrznutia pri monobloku 21:20 Nemrznúca zmes a kvalita vody v systéme 24:35 Kedy zvoliť monoblok a kedy split 29:10 Chladivá, legislatíva a GWP 33:30 Propán R290 a bezpečné umiestnenie 39:30 Čo sledovať pri výbere tepelného čerpadla 42:10 Servis starších chladív 44:20 Úloha architektov, projektantov a dotácií 46:40 Záver #adaptujsk #tepelnecerpadlo #tepelnecerpadla #rekuperacia #vetranie #architektura #klimatickazmena #adaptacia #energetickabezpecnost

Architekt Miroslav Marko sa rozprával s prof. Ing. Antonom Puškárom, PhD., ktorý pôsobil 18 rokov ako vedúci Katedry konštrukcií pozemných stavieb na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. @stavebnafakultastuvbratisl7186 a je predsedom Slovenskej stavebnej vedecko-technickej spoločnosti (člen ZSVTS). Témou rozhovoru boli obvodové plášte budov, ich vývoj, história, technické problémy aj výzvy, ktoré pred nimi stoja v čase klimatickej zmeny. Hovorili o tom, prečo je obálka budovy vrátane obvodového plášťa jednou z najdôležitejších súčastí stavby a ako ovplyvňuje jej funkčnosť, bezpečnosť, energetickú náročnosť aj dlhodobú odolnosť. V rozhovore sa bavili aj o: • problémoch zatekajúcich obvodových plášťov, • testovaní konštrukčných riešení, • vývoji obvodových plášťov a fasádnych systémov, • tom, prečo sa prehrievanie budov stáva väčšou výzvou než samotné vykurovanie, • potrebe navrhovať obvodové plášte tak, aby odolávali čoraz extrémnejším klimatickým podmienkam, • spolupráci architekta a konštruktéra obvodového plášťa, • vývoji vzdelávania stavebných odborníkov na Slovensku, • odchode najkvalitnejších študentov do zahraničia, • vplyve umelej inteligencie na vysokoškolské vzdelávanie, • tom, že umelá inteligencia môže byť dobrým pomocníkom, ale aj rizikom pre kvalitu absolventov, ak nahradí odborné porozumenie, • potrebe, aby si študenti stavebných smerov uvedomili význam vlastného záujmu o profesiu, • klimatickej adaptácii ako téme, ktorá bude ovplyvňovať prácu dnešných študentov počas celého života, • tom, že dnešní študenti majú pred sebou väčšie výzvy než minulé generácie. Podcast je určený architektom, projektantom, študentom architektúry a stavebných odborov, developerom, individuálnym stavebníkom aj všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimaticky odolné budovy a mestá. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #adaptujsk #architektura #stavebnictvo #klimatickaadaptacia #odolnebudovy

Rozhovor s RNDr. Ivanom Matušekom zo združenia Voda pre klímu o vodozádržných opatreniach, vode v meste, modrozelenej infraštruktúre a adaptácii miest na klimatickú zmenu. Témou podcastu je aj to, ako môžu mestá lepšie hospodáriť s dažďovou a sivou vodou, znižovať prehrievanie ulíc a verejných priestorov, chrániť existujúcu zeleň a vytvárať príjemnejšie a odolnejšie prostredie pre život. V rozhovore sme sa bavili o tom, prečo klimatická odolnosť miest nezačína iba novými technológiami, ale aj schopnosťou udržať vodu v krajine, pracovať s existujúcimi stromami, vegetáciou a pôdou a navrhovať architektúru spolu s jej okolím. Voda, zeleň, tienenie a kvalitný verejný priestor sú dnes dôležitou súčasťou adaptácie na klimatickú zmenu, ochrany zdravia a bezpečnosti miest. V podcaste zaznie: • prečo je potrebné ponechávať existujúcu zeleň v mestách a nenahrádzať ju automaticky novou výsadbou, ktorej ochladzovací efekt sa môže naplno prejaviť až po desaťročiach • prečo už krásny zelený trávnik bez závlahy nemožno považovať za samozrejmú požiadavku v podmienkach sucha, horúčav a meniacej sa klímy • ako sa Západný Berlín v období izolácie dokázal vyrovnať s dažďovou a sivou vodou na vlastnom území • prečo vodozádržné opatrenia neslúžia iba zeleni, ale pomáhajú aj spomaľovať odtok vody, znižovať riziko prívalových dažďov a splošťovať povodňovú vlnu • prečo krásu architektúry nemožno oddeliť od kvality verejného priestoru, mikroklímy a príjemnosti okolitého prostredia • prečo nestačí chladiť iba samotné budovy, ale najskôr musíme premýšľať o ochladzovaní ich okolia, ulíc, dvorov a námestí • prečo by modrá a zelená infraštruktúra nemali byť iba reakciou na klimatickú zmenu, ale prirodzenou súčasťou zodpovedného urbanizmu, krajinárskej tvorby a architektonického navrhovania Podcast ADAPTUJ_SK je určený najmä architektom, projektantom, urbanistom, developerom, študentom architektúry, samosprávam a všetkým, ktorí hľadajú odborné riešenia pre klimaticky odolné budovy, mestá a spoločnosť. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #adaptujsk #vodapreklimu #klimatickaodolnost #modrozelenainfrastruktura #vodozadrzneopatrenia

V epizóde podcastu ADAPTUJ_SK sa Miroslav Marko rozpráva s Ing. arch. Petrom Moravčíkom, podpredsedom Slovenskej komory architektov a predsedom výboru pre vzdelávanie, etiku a komunikáciu @slovenskakomoraarchitektov, moderátorom podcastu ťaháky SKA o profesijnom vzdelávaní architektov, etike výkonu povolania a o zodpovednosti architekta v čase klimatickej zmeny. V rozhovore sa bavili aj o: • prepojení vzdelávania a etiky ako dvoch neoddeliteľných súčastí architektonickej profesie • potrebe hľadať vo vzdelávaní rovnováhu medzi technológiou a estetikou • etickom rozmere architektúry a slušnosti voči ľuďom, ktorí budú budúcnosť reálne žiť • otázke, či by architekti mali prevziať zodpovednosť lídrov pri budovaní klimatickej odolnosti • tom, či je architekt skutočným primášom celého procesu, alebo túto úlohu častejšie preberá stavebník či developer • potrebe neustúpiť z tvorby krásy ani pri rastúcej komplexnosti technológií a technických požiadaviek • tom, že architekt má rozumieť technológiám, ale nemá sa na ne spoliehať ako na jediné riešenie • potrebe navrhovať budovy tak, aby sa klimatická odolnosť dosahovala už samotným konceptom, nielen dodatočne cez technológie Podcast ADAPTUJ_SK je určený pre architektov, projektantov, developerov, študentov architektúry a všetkých, ktorí chcú odborne rozumieť adaptácii budov a miest na klimatickú zmenu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #petermoravcik #SKA #slovenskakomoraarchitektov #vzdelavaniearchitektov #klimatickaodolnost #adaptujsk

Ako môže kvalita pôdy rozhodovať o tom, či bude mesto v klimatickej zmene prehrievané, vysušené a zraniteľné, alebo zdravšie, chladnejšie a odolnejšie? V podcaste ADAPTUJ_SK sa architekt Miroslav Marko rozpráva s PhDr. Luciou Baľákovou zo @zivapoda o tom, prečo je pôda v mestskom prostredí jedným z kľúčových, no často prehliadaných faktorov klimatickej odolnosti mesta. V rozhovore sa bavili o: • tom, prečo kvalita pôdy zásadne ovplyvňuje klimatickú odolnosť miest • tom, ako kvalitná pôda podporuje viac biomasy, evapotranspirácie, fotosyntézy a ochladzovania mestského prostredia • tom, prečo je pôda po výstavbe často zhutnená a prestáva plniť svoje prirodzené funkcie • tom, aký význam má kvalita pôdy pre vodozádržnú schopnosť územia a odolnosť miest voči povodniam • komposte a kompostovaní, vrátane toho, prečo nie každý kompost má rovnakú kvalitu a prečo rozhoduje aj mikrobiálna úroveň • tom, kde a ako kompostovať – od domácností cez sídliská a komunitné záhrady až po väčšie kompostovacie zariadenia • že menšie kompostárne môžu prinášať kvalitnejší kompost • tomu, že zmeny v biosystémoch sa často nedejú len lineárne, ale v skokových zmenách, takže aj malé zlepšenie kvality pôdy môže mať výrazný dopad • tomu, prečo má zmysel konať aj ako jednotlivec a ako sa veľké systémové zmeny skladajú z malých krokov mnohých ľudí Podcast ADAPTUJ_SK je určený pre architektov, projektantov, developerov, odborníkov na mestské prostredie aj všetkých, ktorí chcú lepšie rozumieť tomu, ako navrhovať zdravšie, bezpečnejšie a klimaticky odolnejšie mestá. Ak vás zaujíma adaptácia miest na klimatickú zmenu, význam pôdy, vody, vegetácie a kvalitného mestského prostredia, táto epizóda vám ukáže, že pôda nie je len „podklad“ pod mestom, ale aktívna infraštruktúra odolnosti. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #kvalitapody #luciabalakova #kompostovanie #mestskapoda #klimatickaodolnost #permakultura

🌍 Permakultúra nie je len záhrada. Je to dizajn pre krízu. V epizóde podcastu ADAPTUJ_SK sa architekt Miroslav Marko rozpráva s Patrícia Pavlovská, Ing., DPD., zakladateľkou školy permakultúry a lektorkou permakultúrneho dizajnu, o tom, čo znamená navrhovať prostredie pre klimatickú neistotu a meniace sa podmienky života. Permakultúrny dizajn dnes presahuje poľnohospodárstvo. Je to prístup, ktorý pracuje s človekom, prostredím a komunitou ako jedným systémom. 🔍 V epizóde sa dozviete: – prečo permakultúrny dizajn nie je len o pôde, ale o človeku – prečo ide o dizajn pre katastrofu, ktorý počíta s rôznymi scenármi vývoja – ako spája tradičné prístupy, moderné technológie a ekologické princípy – prečo sa permakultúra dnes posúva z vidieka do miest a urbanizovaného prostredia – význam psychickej odolnosti človeka v kontexte klimatickej zmeny – prečo je budovanie komunít a vzájomnej pomoci súčasťou odolnosti – akú úlohu má dažďová voda a šetrenie pitnej vody, vrátane kompostovacích toaliet – že motivácia k zmene nie je len racionálna, ale aj emocionálna – že architekti by mali navrhovať flexibilné systémy schopné adaptácie – že architekti a krajinní architekti formujú prostredie, v ktorom budú žiť naše deti 🎧 Epizóda pre architektov, krajinných architektov, projektantov a všetkých, ktorí chcú navrhovať odolné prostredie pre ľudí v čase klimatickej zmeny. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #permakultura #krajinnyarchitekt #adaptacia #krajinnaarchitektura #udrzatelnaarchitektura #sadoveupravy #zahrada

Drevostavby majú na Slovensku hlbokú tradíciu, no ich prirodzený vývoj bol na niekoľko desaťročí prerušený. Od historickej kultúry stavania z dreva sme sa cez obdobie plánovitého hospodárstva v ČSSR dostali k strate projektantských aj remeselných zručností. Hosťom epizódy podcastu ADAPTUJ.SK je Ing. Ivan Kolárik zo spoločnosti Kontrakting, odborník na drevostavby z praxe. Rozprávali sme sa o histórii, vývoji a budúcnosti drevostavieb na Slovensku – o tom, čo sme stratili a čo dnes postupne znovu budujeme. V rozhovore sme sa bavili o: • historickej tradícii drevostavieb na Slovensku • období ČSSR, keď štát preferoval betón a oceľ a používanie dreva bolo systémovo potlačené • strate znalostí v projekcii aj remeselných zručností pri navrhovaní drevených konštrukcií • návrate drevostavieb po roku 2000, často s nedostatočne zvládnutou stavebnou fyzikou, čo prispelo k mýtom o vlhnutí a plesnivení • nedostatku špecialistov stavebnej fyziky v slovenskom stavebníctve • rozdieloch v povolenej požiarnej výške drevostavieb v Európe vrátane Česka a na Slovensku • tom, že nestaviame z dreva preto, že je to lacné, ale preto, že je to "dobré" • potrebe novej generácie odborníkov, ktorá pomôže obnoviť odbornosť slovenského stavebníctva Odborný rozhovor o realite drevostavieb bez idealizovania – pre architektov, projektantov aj všetkých, ktorých zaujíma adaptácia miest na klimatickú zmenu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #drevostavby #drevo #udrzatelnaarchitektura #architektura #adaptujsk #kontrakting

Slama ako stavebný materiál prešla na Slovensku za posledných 20 rokov výrazným vývojom – od experimentálnych domov z balíkov slamy až po certifikované prefabrikované systémy a profesionálnu výrobu slamenných panelov Ecococon. Hosťom epizódy podcastu ADAPTUJ.SK je architekt Marián Ontkóc. Rozprávame sa o 20-ročnej ceste slamy na Slovensku – od alternatívy pre nadšencov až po technologicky priemyselne vyrábaný systém výstavby, ktorý dnes umožňuje používať slamu ako štandardný konštrukčný materiál. Rozoberáme: • ako bolo na začiatku náročné vysvetľovať stavebným úradom princípy stavania zo slamy • viazanie CO2 v slamenej konštrukcii počas životnosti budovy • mentálny blok stavebníkov voči slame ako stavebnému materiálu • otázku vodoodpudivosti a požiarnej odolnosti slamenných stien • rozdiel medzi individuálnym navrhovaním z balíkov slamy a systémom prefabrikovaných panelov, kde konštrukciu rieši výrobca • rastúcu hodnotu zelených stavieb v budúcnosti • zodpovednosť architekta usmerňovať klientov k environmentálne a dlhodobo udržateľným riešeniam Odborný rozhovor o realite slamených stavieb bez idealizovania – pre architektov, projektantov aj všetkých, ktorých zaujíma adaptácia miest na klimatickú zmenu. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #slamenedomy #ekologickestavby #udrzatelnaarchitektura #architektura #adaptujsk #ecococon

Ako chladiť budovy v čase extrémnych horúčav bez masívnej spotreby energie a ďalšieho prehrievania miest? V tejto epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa architekt Miroslav Marko rozpráva s Ing. Martinom Krknákom o adiabatickom chladení budov – jeho princípoch, výhodách aj reálnych limitoch v porovnaní s klasickou kompresorovou klimatizáciou. Rozhovor vysvetľuje zásadný rozdiel medzi dvoma prístupmi k chladeniu: Kompresorová klimatizácia dokáže rýchlo vyrobiť veľký chladiaci výkon a ochladiť interiér aj na 18–20 °C, no za cenu vysokej spotreby energie. Zároveň prevažne recirkuluje vnútorný vzduch a významne zohrieva okolie budovy. Adiabatické chladenie je založené na predchladzovaní čerstvého privádzaného vzduchu pomocou odparovania vody. Funguje bez kompresora, bez chladív, čisto na fyzikálnom princípe, s úsporou energie až okolo 70 %, no je závislé od vonkajších klimatických podmienok a vyžaduje kontinuálnu prevádzku, nie okamžitý chladiaci výkon. V epizóde sa dozviete: * prečo adiabatické chladenie nedokáže „vyrobiť chlad naraz“, ale pracuje s procesom v čase, * pre ktoré typy budov je tento systém vhodný a kde naopak zmysel nedáva, * prečo je dôležité meniť očakávania používateľov budov – a prečo nie je normálne chladiť na 18 °C, keď je vonku 35 °C, * v čom je adiabatické chladenie ekologické nielen energeticky, ale aj z hľadiska mikroklímy mesta, keďže na rozdiel od klimatizácií nezvyšuje teplotu okolia budovy. Epizóda ukazuje, že chladenie budov nie je len technická otázka výkonu, ale aj otázka fyziky, komfortu, očakávaní a zodpovednosti voči prostrediu. Podcast ADAPTUJ.SK sa venuje adaptácii na klimatickú zmenu, kvalite vnútorného prostredia a odolnosti budov a miest. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. #adiabatickechladenie #chladeniebudov #klimatizacia #energetickaefektivita #adaptacia

🎙️ Existuje lacná a bezúdržbová vegetačná strecha? 🌱🏗️ Rozhovor podcastu ADAPTUJ_SK s Peter Juráš, doc. Ing., PhD., zo Žilinská univerzita v Žiline, sa zameriava na extenzívne vegetačné strechy – na základe výskumu, praxe a reálnych limitov v podmienkach klimatickej zmeny. 🔍 V epizóde sa dozviete: * 🌿 prečo „zelená strecha“ ≠ vegetačná strecha * 💧 ako akumulácia vody v streche pomáha posúvať čas odtoku dažďovej vody * 🚿 prečo je kvapôčková závlaha potrebná aj pri extenzívnych strechách * 🌍 prečo treba posudzovať, či skladba navrhnutá pred 10 rokmi bude fungovať v strednej Európe o 10–20 rokov * ❄️🔥 že funkcia vegetačnej strechy nie je len estetická, ale aj: * ochrana povlakovej krytiny * chladenie vonkajšieho priestoru * fázový posun prehrievania interiéru * 🛠️ prečo bezúdržbová vegetačná strecha neexistuje * 👷‍♀️👷‍♂️ že extenzívnu vegetačnú strechu navrhuje architekt a projektant KPS, no pri intenzívnej vegetačnej streche je nevyhnutný špecializovaný odborník * 🌾 témy vegetačných fasád a vegetačných striech vo forme mokrade 🎧 Rozhovor pre architektov, projektantov a všetkých, ktorí chcú navrhovať funkčné, klimaticky odolné a dlhodobo udržateľné strechy Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #vegetacnestrechy #zelenestrechy #klimatickazmena #udrzatelnaarchitektura #adaptacianaklimu #adaptujsk

Drevo nestačí. Architekt musí uniesť pravdu o klimatickej zmene. Drevostavby nie sú módny trend. Sú súčasťou zásadnej zmeny myslenia v architektúre. V 3. epizóde cyklu o drevostavbách podcastu ADAPTUJ_SK sa architekti Miroslav Marko a Michal Diviš rozprávajú o tom, prečo samotný materiál nestačí – a prečo musí architekt ubrať zo svojho ega a prevziať zodpovednosť za spoločnosť. Rozhovor ide za hranice technológií a otvára hodnotové otázky: • prečo je drevo znovuobjaveným, mimoriadne kvalitným stavebným materiálom • prečo architekti musia vedieť uniesť pravdu o klimatickej zmene • prečo architektúra nevzniká pre ego, ale pre ľudí a spoločnosť • láska k ľuďom ako základná hodnota udržateľnej architektúry 🌱 Materiály budúcnosti nie sú čiernobiele V epizóde sa venujeme aj realite stavebnej praxe: • drevostavby ako udržateľné riešenie, ale nie jediné • význam hybridných konštrukcií • nové materiály: tlačené prvky na báze dreva, tepelné izolácie z drevokazných húb • posun od hobby prírodného staviteľstva k priemyselne vyrábaným prírodným materiálom (napr. Ecococon) Architektúra ako služba spoločnosti Tento rozhovor je pre architektov, projektantov a študentov, ktorí cítia, že klimatická zmena nie je názor, ale realita – a že architektúra má moc aj zodpovednosť meniť smer. #drevostavby #udrzatelnaarchitektura #klimatickazmena #materialybuducnosti #adaptacianaklimu #adaptujsk

Prečo drevo? A čo znamená byť architekt udržateľných drevostavieb v dobe AI a klimatickej zmeny. V tejto epizóde sa Miroslav Marko rozpráva s Pavlom Pokorným o tom, prečo drevostavby nie sú len trend, aké výhody ponúka pre klientov aj architektov a prečo je dôležité, aby sa preň projektanti rozhodovali z presvedčenia na základe hodnôt a nie z donútenia externými motiváciami. Zistite, ako drevo môže zmeniť prístup k navrhovaniu a stavebníctvu. ✅ 🔍 V tejto epizóde sa dozviete: • prečo by mali architekti a klienti zvažovať drevo ako stavebný materiál, • aký je rozdiel medzi presvedčením a hodnotou, • že zmení AI úlohu architekta a inžiniera a uvoľní priestor pre kreatívu, • že budúcou úlohou architekta je byť mediátor myšlienky • má byť architekt stavebným fyzikom? • a že správne veci treba robiť lebo majú zmysel, bez ohľadu na to, ako to celé dopadne. 🌐 Pre koho je rozhovor Pre architektov, projektantov, developerov, staviteľov, ľudí uvažujúcich o drevostavbe — a pre každého, koho zaujíma, čo znamená stavať zodpovedne a udržateľne na základe úcty k hodnotám. 🔗 Sledujte aj ďalšie diely ➡️ https://www.youtube.com/@adaptuj 👍 Podporte odborný obsah Ak vás téma zaujala, dajte 👍 like, prihláste sa na odber 🔔 a zdieľajte video s kolegami alebo známymi — pomôžeme šíriť hodnotnú architektúru. #drevostavby #architektura #udrzatelnost #stavbnematerialy #klimatickaadaptacia #pasívnydom #adaptuj.sk #timberconstruction #woodarchitecture #sustainablebuilding #climateadaptation #architects

Rozhovor architekta Miroslava Marka s riaditeľkou Inštitútu pre pasívne domy prináša pohľad na vývoj a budúcnosť energeticky efektívneho bývania. Diskusia sa venuje historickej úlohe konceptu pasívnych domov – od prvých solárnych domov až po dnešný štandard A0. Témou sú aj energeticky plusové štvrte, ich vznik a potreba územných plánov, ktoré ich umožnia a podporia. Hovorí sa tiež o možnostiach vytvárať plusové štvrte v existujúcej zástavbe a brownfieldoch – ako premeniť naše mestá na udržateľné a odolné voči klimatickej zmene. 🎧 Sledujte inšpiratívny rozhovor o tom, kam smeruje architektúra, energetika a plánovanie našich miest. #PasívneDomy #EnergetickyPlusovéŠtvrte #UdržateľnáArchitektúra #AdaptáciaNaKlimatickúZmenu #AdaptujSK #Brownfield #Iepd #ArchitektúraBudúcnosti # Inštitútprepasívnedomy #PassiveHouse #EnergyPositiveDistricts #SustainableArchitecture

Ako navrhovať drevodomy tak, aby boli odolné voči meniacej sa klíme a zároveň komfortné a zdravé? Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s prof. Jozefom Štefkom o zásadách stavebnej fyziky pre moderné drevostavby: od kondenzácie vo vnútri konštrukcie, cez difúzne vlastnosti vrstiev, až po to, prečo už nestačí počítať len s mesačnou priemernou vonkajšou teplotou v zime. Epizóda je aj o tom • Prečo je kritické sledovať kondenzáciu v konštrukcii • O difúzne otvorených vs. difúzne uzavretých skladbách • O kondenzačnom jadre: prečo nenavrhovať podľa mesačných priemerov teplôt, ale podľa reálnych extrémov • O nových okrajových podmienkach súvisiacich s klimatickou zmenou • Prečo do posudzovania kondenzácie patrí aj leto a režimy chladenia interiéru. Kľúčové posolstvo: architekti musia ovládať a rešpektovať stavebnú fyziku – je to základ odolnosti, zdravia a životnosti domu. #drevodomy, #stavebnafyzika, #klimatickazmena, #odolnost, #architektura #ClimateResilience, #BuildingPhysics, #TimberArchitecture

🎙️ V tomto diele podcastu adaptuj.sk sa architekt Miroslav Marko rozpráva s profesionálnym hasičom Stanislavom Peškom, zakladateľom občianskeho združenia Dobrovoľná civilná ochrana. 🛟 Diskutujeme o tom, ako sa dá zodpovedne pripraviť na krízové situácie – od vzdelávania detí, mládeže a verejnosti až po praktické rady pre domácnosti a rodiny: 🔥 požiare ako najčastejšia hrozba, no aj pribúdajúce povodne a silný vietor v súvislosti s klimatickou zmenou, 🏠 príprava domu a obydlia na mimoriadne udalosti, 👨‍👩‍👧‍👦 čo nesmie chýbať pri evakuácii rodiny, 🤝 prečo je každá pomoc vítaná, ale treba vedieť pomáhať správne, 📱 riziká nezodpovedného správania ľudí, ktorí počas kríz myslia viac na sebaprezentáciu na sociálnych sieťach než na skutočnú solidaritu. 👉 Podcast je o zodpovednosti, prevencii a praktických krokoch, ktoré môžu zachrániť životy a majetok. #adaptujsk #civilnaochrana #krizovesituacie #klimatickazmena #hasiči #poziar #povodne #vietor #evakuacia #bezpecnost #dobrovolnici #zodpovednapomoc #krizovariadenie #odolnost #vzdelavanie #ochranaobyvatelstva

Bez krajinného architekta dnes nevznikne odolná architektúra. Ak ho prizveme neskoro, prehrávame s klímou, prehrievaním aj hodnotou územia. V tejto epizóde podcastu ADAPTUJ_SK sa architekt Miroslav Marko*rozpráva s Michalom Marcinovom, krajinným architektom a predsedom Výboru pre krajinnú architektúru @slovenskakomoraarchitektov o tom, aká má byť skutočná úloha krajinára v 21. storočí – a prečo bez neho nedokážeme navrhovať klimaticky odolné mestá a budovy. 🔍 V epizóde zaznieva: • prečo musí byť krajinný architekt súčasťou návrhu už od prvého konceptu • ako navrhovať krajinnú architektúru pre*budúcu klímu, nie tú minulú • prečo Slovensko trpí nedostatkom krajinných architektov a čo s tým • prečo potrebujeme databázu štandardov adaptačných riešení • ako kvalita prostredia priamo ovplyvňuje hodnotu nehnuteľností • prečo by architekti mali od krajinárov vyžadovať odbornosť – a zároveň im dať reálny priestor 🎙️ Rozhovor o spolupráci profesií, zodpovednosti za verejný priestor a o tom, prečo adaptácia nie je trend, ale základná projektová disciplína. #adaptujsk #architektura #krajinnaarhitektura #klimatickaadaptacia #odolnost #mesta #verejnypriestor #slovenskikomorarchitektov

🔥 Prečo sa domy prehrievajú – a prečo to architekti často riešia neskoro? Exteriérové tienenie nie je doplnok, ale kľúčový adaptačný prvok budov v meniacom sa podnebí. V tejto epizóde podcastu ADAPTUJ_SK diskutuje architekt Miroslav Marko s Marekom Bučkom, výrobcom tieniacej techniky, o tom, prečo by malo byť tienenie základnou súčasťou každého architektonického návrhu – nie až dodatočným riešením. Rozhovor ide do hĺbky funkčnosti, fyziky aj praxe a ukazuje, ako správne navrhnuté exteriérové tienenie: • Prečo je exteriérové tienenie účinnejšie ako interiérové • Ako tienenie znižuje potrebu klimatizácie a šetrí energiu • Prehľad najodolnejších riešení – napr. screenové rolety odolné voči vetru • Prečo by malo byť tienenie štandardnou súčasťou každého návrhu domu • Potreba väčšej osvety a vzdelávania v oblasti tieniacej techniky 🏗️ Témy, ktorým sa v rozhovore venujeme: • Prečo je exteriérové tienenie výrazne účinnejšie než interiérové riešenia • Ako tienenie ovplyvňuje energetickú bilanciu budovy • Aké typy tienenia sú dnes najodolnejšie (napr. vetruodolné screenové rolety) • Prečo by tienenie malo byť štandardom už v štúdii stavby • Prečo je vzdelávanie architektov v tejto oblasti nevyhnutné 🌍 Adaptácia nie je trend, ale nutnosť Táto epizóda je určená architektom, projektantom a všetkým, ktorí navrhujú budovy s ohľadom na klimatickú zmenu, energetickú bezpečnosť a dlhodobú udržateľnosť. Ak vás zaujíma, ako navrhovať budovy, ktoré budú fungovať aj o 20–30 rokov, toto video je pre vás. #exteriérovétienenie #tienenie #architektúra #adaptácianaklimu #odolnosťbudov #udržateľnáarchitektúra #climateadaptation #solarshading #sustainabledesign #adaptujsk

Architekt Miroslav Marko a Mária „Mariša“ Beňačková Rišková, bývalá riaditeľka Slovenského centra dizajnu, členka „High-Level Round Table“ iniciatívy Nový Európský Bauhaus sa rozprávali o tom, akú úlohu môže mať klimaticky odolný dizajn v budovaní odolnosti spoločnosti voči klimatickej zmene. Témami diskusie boli: • dizajn nie len dekorácia, ale predmety denného používania menia naše vnímanie sveta • ako ťažko vnímať hrozbu klimatickej zmeny zo stredu Európy • „paralýza“ spoločnosti spôsobená klimatickou úzkosťou • budúcnosť dizajnu služieb • sloboda navrhovania vs. klimatická zodpovednosť • greentokracia alebo postantropocentrická skvelá budúcnosť #klimatickyodolnydizajn #architekturaaklimazmena #novyeuropskybauhaus #dizajnprebuducnost #spolocenskaodolnost #klimatickauzkost #zodpovednynavrh #climateresilientdesign #newEuropeanBauhaus #designforsociety

Architekt Miroslav Marko a JUDr. Tatiana Prokopová, advokátka a odborníčka na stavebné právo sa rozprávali o nových povinnostiach projektantov podľa nového stavebného zákona 25/2025. Témou rozhovoru boli: • povinnosť projektanta dostaviť sa na kontrolnú prehliadku stavby a požadovať od stavebníka a stavbyvedúceho bezodkladné odstránenie zistených odchýlok od projektu stavby a zapisovať do stavebného denníka zistené neodstránené odchýlky • koniec dodatočného povolenia stavby, koniec čiernych stavieb • cieľ zákona: „aby stavebníci začali stavať to čo bolo povolené“ • zodpovednosť projektanta za návrh stavby s ohľadom na na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny klímy a adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy • že povinnosti projektantov vyplývajúce zo zákona môže vymáhať nie len klient, ale ktokoľvek kto je poškodený #StavebnýZákon25/2025 #25/2025 #NovýStavebnýZákon #PovinnostiProjektantov #ZodpovednosťProjektanta #StavebnéPrávo #TatianaProkopová #ZmenaAStavby

🎙️ Prečo už architektúra nie je len o budovách – ale o hodnotách spoločnosti? Hosťom epizódy je Peter Beňuška, bývalý hlavný architekt Európskej komisie a mesta Bratislavy. V rozhovore s architektom Miroslavom Markom vysvetľuje, prečo iniciatíva Nový Európsky Bauhaus nie je trend ani grantový program, ale zásadná zmena myslenia o prostredí, v ktorom žijeme. Rozprávame sa o tom: – že autorom myšlienky NEB nie je architekt, ale klimatológ – prečo NEB presahuje architektúru a dotýka sa celej spoločnosti – ako spolu súvisia estetika, inklúzia a udržateľnosť – prečo majú byť veľké verejné projekty riešené architektonickou súťažou – prečo architekt nie je „autor objektu“, ale mediátor hodnôt a prostredia – prečo je spoločenská angažovanosť prirodzenou zodpovednosťou architekta Epizóda pre architektov, ktorí chcú rozumieť politickému, spoločenskému a klimatickému kontextu svojej profesie – a aktívne ho spoluvytvárať. 🎧 Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #NewEuropeanBauhaus #Architektura #Udrzatelnost #KlimatickaZmena #neb

⚡ Domáca fotovoltika: riešenie energetickej slobody alebo riziko pre sieť? Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s Ing. Danielom Hrčkom, odborníkom na fotovoltické a batériové systémy zo spoločnosti Viessmann, o tom, prečo samotné panely na streche nestačia – a kde dnes robíme zásadné chyby pri navrhovaní domácich energetických systémov. Fotovoltika umožňuje vyrábať energiu doma. Ak je však zle navrhnutá, môže ohroziť stabilitu elektrickej siete aj energetickú bezpečnosť domácností. V epizóde sa dozviete: – prečo je najlepšie spotrebovať energiu z fotovoltiky priamo doma – prečo má zmysel ukladať energiu do tepla, chladu aj batérie – prečo je kľúčové časové zosúladenie výroby a spotreby – ako funguje ongridový, hybridný a ostrovný systém – prečo sú systémy bez batérií rizikom pre bezpečnosť siete – ako batérie a tepelné čerpadlá pomáhajú stabilizovať energetiku 🎧 Rozhovor pre architektov, projektantov a technicky uvažujúcich investorov, ktorí chcú navrhovať energeticky bezpečné a klimaticky odolné budovy. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #fotovoltika #energetickabezpecnost #energetickasobestacnost #obnovitelnezdroje #klimatickazmena #adaptacia #solarnatechnologia #batériovésystémy

🌪️ Okná v ére extrémneho počasia: detail, ktorý rozhoduje o odolnosti budovy Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s Ing. Dušanom Majerom, zástupcom slovenského výrobcu drevohliníkových okien Makrowin, o tom, ako sa menia požiadavky na okná v dôsledku klimatickej zmeny a čoraz častejších extrémov počasia. Okná dnes nie sú len otázkou estetiky a tepelnej techniky. Sú kritickým prvkom bezpečnosti, adaptácie a klimatickej odolnosti budov. V epizóde sa dozviete: – že okno môže byť navrhnuté tak, aby odolalo vetru nad 200 km/h – prečo slovenský výrobca dodáva protihurikánové okná do USA – prečo krúpy čoraz častejšie poškodzujú drevené okná – či môže byť bezpečnostné sklo skutočne bezpečné – ako navrhovať presklené plochy tak, aby nezabíjali vtáctvo – prečo je FSC certifikát povinný pri verejných budovách v USA 🎧 Rozhovor pre architektov, projektantov a investorov, ktorí chcú navrhovať budovy pripravené na realitu klimatickej zmeny, nie len na normové minimum. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #KlimatickaZmena #ExtrémnePočasie #KlimatickaOdolnost #OdolnéOkná #ZelenéStavby #AdaptáciaNaKlimatickúZmenu #BezpečnéSklo #BezpečnosťVtákov

🌧️ Dažďová voda ako budúca vzácnosť: sú slovenské mestá pripravené? Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s doc. Ing. Marekom Sokáčom, PhD., predsedom vedeckej rady Ústav hydrológie SAV, o možnostiach modrozelenej infraštruktúry a o kritickom stave stokových sietí v slovenských mestách. Rozhovor ukazuje, že adaptácia miest na klimatickú zmenu nie je len o zeleni a retenčných prvkoch, ale aj o tvrdých technických systémoch, ktoré dnes čelia obrovskému tlaku. V epizóde sa dozviete: – prečo sa dažďová voda stane vzácnou komoditou – prečo sú prívalové dažde zásadným problémom stokovej siete – čo je skutočným cieľom modrozelenej infraštruktúry – prečo zadržiavanie vody chladí mesto a chráni infraštruktúru – kde sú limity modrozelených opatrení – prečo má stoková sieť na Slovensku obrovský investičný dlh 🎧 Epizóda pre architektov, urbanistov, projektantov a samosprávy, ktorí chcú chápať adaptáciu miest realisticky, systémovo a bez ilúzií. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #KlimatickaZmena #AdaptaciaMiest #OdolnostMiest #ModrozelenáInfraštruktúra #DažďováVoda #PrívalovéDažde #UdržateľnéMesto #AdaptáciaNaKlimatickúZmenu

🌊 Povodeň nepríde „ak“, ale „kedy“. Je na to architekt pripravený? Architekt Miroslav Marko sa v Centrum adaptácie a odolnosti rozpráva s Ing. Petrom Kubičkom zo spoločnosti PREFA o mobilnej protipovodňovej ochrane domov a pozemkov – ako o reálnej súčasti adaptácie na klimatickú zmenu. Extrémne zrážky a lokálne povodne už nie sú výnimočné udalosti. Otázka dnes neznie či, ale ako pripravení sme. V epizóde sa dozviete: – prečo ľudia začnú riešiť protipovodňovú ochranu až po druhej povodni – že existuje preventívna príprava ešte pred povodňou – prečo vyšší počet zabezpečených domov zvyšuje odolnosť celej obce – prečo by mala byť mobilná protipovodňová ochrana súčasťou projektu domu – aká jednoduchá je inštalácia hliníkovej bariéry – prečo by mal byť architekt prvý, kto upozorní klienta na povodňové riziko 🎧 Rozhovor pre architektov, projektantov a investorov, ktorí chápu, že klimatická adaptácia nie je alarmizmus, ale profesionálna zodpovednosť. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #KlimatickaZmena #AdaptáciaNaKlimatickúZmenu #ProtipovodňováOchrana #KlimatickéRiziká #OdolnéDomy #BezpečnéBývanie #Adaptácia #UdržateľnáArchitektúra

🔥❄️ Vykurovanie už nestačí. Budúcnosť budov je v chladení a správnom návrhu. Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s Ing. Petrom Kuliačkom, odborníkom na obnoviteľné zdroje zo spoločnosti Viessmann, o tom, prečo sú tepelné čerpadlá kľúčom k energetickej triede A0 – a prečo ich dnes nemožno navrhovať bez hlbokého pochopenia budovy. Rozhovor jasne ukazuje, že energetická efektívnosť nevzniká výberom technológie, ale správnym návrhom systému ako celku. V epizóde sa dozviete: – v čom sa líši návrh obnoviteľného zdroja pri novostavbe a rekonštrukcii – prečo sa chladenie budov stáva dôležitejšou témou než vykurovanie – prečo je presný výpočet tepelných strát rozhodujúci – aký je rozdiel medzi monoblokovým a splitovým tepelným čerpadlom vzduch/voda – výhody jednotlivých riešení v reálnej prevádzke – ako fungujú hybridné vykurovacie systémy, ktoré kombinujú obnoviteľné a tradičné zdroje – prečo má riadenie podľa aktuálnej ekonomickej výhodnosti zásadný vplyv na úspory 🎧 Epizóda pre architektov, projektantov a investorov, ktorí chcú navrhovať energeticky efektívne, komfortné a klimaticky odolné budovy. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #TepelnéČerpadlá #KlimatickáZmena #EnergetickáEfektivita #ObnoviteľnéZdroje #ChladenieBudov #EnergetickéÚspory #Adaptácia #UdržateľnáArchitektúra

🐝 Prečo hmyz mizne z krajiny – a prečo ho dnes zachraňujú mestá? Myrmekológ, univerzitný pedagóg a predseda Slovenskej entomologickej spoločnosti Adrián Purkart sa v rozhovore s architektom Miroslav Marko venuje téme, ktorú architektúra často prehliada – hmyzu ako základnému indikátoru zdravého mesta. Poľnohospodárska krajina sa stáva pre hmyz čoraz nepriateľskejšou. Mestá – ak sú správne navrhnuté – môžu paradoxne ponúknuť útočisko aj vyššiu mieru biodiverzity. V epizóde sa dozviete: – prečo hmyz v krajine masívne mizne a prečo sa presúva do miest – prečo je biodiverzita v meste dôležitá aj pre kvalitu života ľudí – prečo sú sterilné, nízko kosené trávniky nevhodné pre človeka aj ekosystém – na ktoré aspekty súvisiace s hmyzom treba myslieť pri navrhovaní miest, budov a adaptačných opatrení – prečo je podpora biodiverzity hodnotová otázka, nie ekologický luxus 🎧 Epizóda pre architektov, urbanistov, projektantov a samosprávy, ktorí chcú navrhovať živé mestá – nie len technicky funkčné, ale ekologicky zdravé. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #Biodiverzita #ZelenéMesto #KlimatickáZmena #Adaptácia #ModrozelenáInfraštruktúra #UdržateľnéMesto #ZelenáArchitektúra #OchranaPrírody

🌍 Dom, ktorý takmer nepotrebuje technológie. Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s inžinierom Martinom Pribilom o domoch krytých zeminou – typológii, ktorá dnes znovu otvára otázku, ako stavať energeticky stabilné a klimaticky odolné domy s minimom technológií. Domy kryté zeminou využívajú výnimočnú akumuláciu tepla, vďaka ktorej majú: – kratšie vykurovacie obdobie – prirodzené chladenie v lete – výrazne nižšiu potrebu technických systémov V epizóde sa dozviete: – prečo má zemina zásadný vplyv na energetickú stabilitu domu – ako funguje vykurovanie a chladenie v domoch krytých zeminou – prečo je dôležité ponechať zastavanú plochu prírode – či sa vieme vrátiť k domom s minimom technológií – kedy môžu byť takéto domy lacnejšie než bežná výstavba 🎧 Epizóda pre architektov, projektantov a stavebníkov, ktorí hľadajú racionálne, nízkotechnologické odpovede na klimatickú zmenu a dlhodobú udržateľnosť bývania. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #domykrytezeminou #prirodnaarchitektura #klimatickazmena #adaptacia #odolnebudovy #udrzatelnebvanie #architekti #adaptujsk

🏠⚡ Smart home: komfort navyše alebo kľúč k odolnému domu? Odborník na inteligentnú elektroinštaláciu Luboš Barborík zo spoločnosti Loxone sa v rozhovore s architektom Miroslav Marko venuje tomu, akú úlohu majú smart technológie v adaptácii budov na klimatickú zmenu. Inteligentné riadenie domu dnes nie je len o aplikácii v mobile. Je o komforte, energetických úsporách, kvalite vnútorného prostredia a bezpečnosti – ak je navrhnuté správne. V epizóde sa dozviete: – prečo sú inteligentné technológie dôležité pre pohodlie užívateľov – ako smart riešenia pomáhajú dosahovať energetické úspory – aký majú vplyv na kvalitu vnútorného prostredia – prečo je bezpečnosť kľúčovou témou smart domácností – či môžu byť online technológie rizikom pre užívateľa – prečo by inteligentný dom nemal byť 100 % závislý od internetu 🎧 Epizóda pre architektov, projektantov a investorov, ktorí chcú navrhovať inteligentné, bezpečné a klimaticky odolné domy – bez technologickej naivity. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #SmartHome #InteligentnýDom #KlimatickáZmena #Adaptácia #EnergetickéÚspory #BezpečnéBývanie #UdržateľnáArchitektúra

🌿 Prečo zeleň nesmie byť „pozadie“ architektúry, ale jej súčasť? Krajinná architektúra nie je dekorácia. Je to kľúčový nástroj adaptácie miest a budov na klimatickú zmenu. V tejto epizóde podcastu ADAPTUJ_SK sa architekt Miroslav Marko rozpráva s krajinnou architektkou Miriam Húšťavovou o tom, prečo má byť zeleň integrálnou súčasťou architektonického diela – a nie kompromisom, ktorý „nebráni výhľadu na budovu“. Miriam Húšťavová je krajinná architektka a členka výborov pre krajinnú architektúru a pre štandardy služieb architektov a práva duševného vlastníctva na @slovenskakomoraarchitektov . V rozhovore sa venujeme postaveniu krajinných architektov, ich úlohe pri navrhovaní odolných budov a miest a systémovým zmenám, ktoré sú potrebné na lepšiu spoluprácu profesií. 🏙️ Témy, ktoré v epizóde otvárame: • Akú rolu majú krajinní architekti v adaptácii miest na klimatickú zmenu • Prečo zeleň nemá byť podriadená architektúre, ale s ňou tvoriť jeden celok • Ako krajinná architektúra pomáha zmierňovať mestské ostrovy horúčav • Prečo je integrácia zelene náročná v pamiatkovo chránenom prostredí • Iniciatívy SKA smerom k štandardizácii služieb architektov a krajinných architektov 🌍 Adaptácia miest sa nezačína technológiami, ale priestorovým myslením Táto epizóda je určená architektom, krajinným architektom, urbanistom aj samosprávam, ktoré hľadajú dlhodobé a systémové riešenia klimatickej odolnosti miest. #KrajinnáArchitektúra #ZeleňvMeste #AdaptáciaNaKlimu #KlimatickáZmena #MestskéOstrovyHorúčav #HeatIslands #SKA #SlovenskáKomoraArchitektov #OdolnéMestá

♿ Bezbariérovosť nie je nadštandard. Je to základné právo. Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s Lea Rollová, docentkou na Fakulta architektúry a dizajnu STU @fakultaarchitekturyadizajn1426 a odborníčkou na univerzálne (bezbariérové) navrhovanie, o tom, prečo musí byť prístupnosť prirodzenou súčasťou architektúry – nie výnimkou. Bezbariérové budovy nie sú len sociálnou témou. Majú vyššiu dlhodobú hodnotu, lepšiu použiteľnosť a sú pripravené na demografickú realitu budúcnosti. V epizóde zaznie: – prečo je prístupnosť do budov základným ľudským právom – prečo majú bezbariérové budovy vyššiu spoločenskú aj ekonomickú hodnotu – ako zosúladiť vodopriepustné plochy modrozelenej infraštruktúry s bezbariérovosťou – prečo má zmysel čestné prehlásenie architekta o bezbariérovosti budovy – prečo musí celý bytový fond prejsť postupnou obnovou smerom k bezbariérovosti – ako bude súvisieť architektúra so starostlivosťou o starnúcu populáciu v domácnostiach 🎧 Epizóda pre architektov, projektantov a verejných investorov, ktorí chcú navrhovať inkluzívne, odolné a hodnotné budovy pre celú spoločnosť. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #bezbarierovaarchitektura #univerzalnenavrrhovanie #architektura #adaptacia #odolnebudovy #starnutiespolocnosti #inkluzivnedizajn #adaptujsk

🔥⚡ Požiarna bezpečnosť v dobe fotovoltiky a klimatických extrémov Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s Tomáš Krchnák, Ing., viceprezidentom Asociácia pasívnej požiarnej ochrany SR, o tom, ako sa mení požiarna ochrana stavieb v kontexte klimatickej zmeny, nových technológií a energetickej transformácie. Adaptácia na klímu prináša nové riziká aj nové povinnosti. Fotovoltika, zelené strechy či batériové systémy dnes zásadne menia požiarne scenáre budov – no normy a prax na to často nie sú pripravené. V epizóde sa dozviete: – kde nenabíjať elektrickú kolobežku a prečo ide o bezpečnostný problém – prečo sa treba aktívne starať o zelené strechy s fotovoltickými panelmi – prečo musia mať hasiči možnosť rýchlo odpojiť fotovoltickú elektráreň – aké výzvy prináša adaptácia na klimatické zmeny z pohľadu požiarnej ochrany – prečo sú niektoré požiarne normy zo 70. rokov neaktuálne – ako by ich modernizácia mohla zvýšiť bezpečnosť a zároveň znížiť náklady stavieb 🎧 Epizóda pre architektov, projektantov a investorov, ktorí riešia energeticky moderné budovy bez podcenenia bezpečnosti. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #poziarnabezpecnost #fotovoltika #klimatickazmena #bezpecnoststavieb #adaptacia #udrzatelnebudovy #architekti #adaptujsk

💶🌱 Zelené financovanie a úloha architekta v udržateľných projektoch Architekt Miroslav Marko sa rozpráva s Danka Daubnerová, Ing., ESG produktovou manažérkou, o zelenom smerovaní úverového financovania udržateľných projektov a o tom, ako môže architekt ovplyvniť schopnosť klienta získať financovanie v budúcnosti. Rozhovor sa zameriava na: – prepojenie architektonického návrhu a ESG kritérií – vplyv architekta na udržateľnosť projektu z pohľadu financovania – súvislosti medzi zelenými úvermi, EÚ taxonómiou a klimatickou adaptáciou 🎧 Epizóda pre architektov a projektantov, ktorí chcú rozumieť tomu, ako sa mení financovanie projektov v kontexte udržateľnosti a klimatickej zmeny. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #zeleneFinancovanie #ESG #zeleneUvery #EUTaxonomia #klimatickazmena #adaptacia

🎙️ Ako dnes navrhovať mestá, ktoré sa neprehrievajú a fungujú aj v klimatickej realite 21. storočia? Hosťkou epizódy je Ivana Kučírková Štigová – krajinná architektka a **čerstvá laureátka najprestížnejšej ceny za architektúru CE ZA AR 2025 @slovenskakomoraarchitektov V rozhovore s architektom @MiroslavMarko otvára tému skutočnej úlohy krajinnej architektúry v mestách – nie ako „doplnku“, ale ako kľúčového nástroja adaptácie a odolnosti. Hovoríme o: – prehrievaní miest a reálnych príčinách problému – modro-zelenej infraštruktúre ako systémovom riešení – chladení mesta cez krajinu, vodu a zeleň – vegetácii odolnej voči klimatickej zmene – spolupráci architektov, krajinných architektov a verejnosti pri navrhovaní urbanizovaného priestoru Táto epizóda je pre architektov, ktorí nechcú riešiť klímu povrchne, ale **navrhovať prostredie s dlhodobou hodnotou**. 🎧 Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #architektura #krajinnaarchitektura #CEZAAR #klimatickaadaptacia #modrozelenaInfrastruktura #odolnemesta #urbanizmus #adaptujsk

🏗️ Architekt dnes: autor, mediátor alebo manažér dôvery? Architekti Matej Siebert a Miroslav Marko sa rozprávajú o tom, ako sa mení úloha architekta v čoraz komplexnejšom svete – a prečo už nestačí navrhovať len „dobré budovy“. Rozhovor ide k podstate profesie: k egu, strachu robiť veci inak, zodpovednosti voči spoločnosti a potrebe obnoviť dôveru v architektúru ako verejnú službu. V epizóde sa dozviete: – prečo sa úloha architekta stáva čoraz komplexnejšou – ako ego a strach brzdia schopnosť meniť zaužívané prístupy – prečo je dôvera kľúčovou hodnotou profesie architekta – aké budovy si dokážu udržať dlhodobú hodnotu na trhu – prečo architektúra potrebuje funkčné nástroje a silné inštitúcie – čo je nevyhnutné pre budúcnosť udržateľnej architektúry 🎧 Epizóda pre architektov, mladých aj skúsených, ktorí chcú rozmýšľať o svojej profesii hlbšie. Podcast ADAPTUJ_SK | Centrum adaptácie a odolnosti #Architektura #UdržateľnáArchitektúra #ProfesiaArchitekta #BudúcnosťArchitektúry #HodnotaBudov #Adaptácia #KlimatickáZmena

Klimatická zmena sa nedá riešiť iba osobnými rozhodnutiami jednotlivcov. Ak majú byť klimatické riešenia dostupné väčšine spoločnosti, musia sa premietnuť aj do fungovania štátu, samospráv, dopravy, energetiky, miest a budov. V tejto epizóde podcastu ADAPTUJ.SK sa odborník na klimatickú odolnosť architekt Miroslav Marko rozpráva s klimatickým aktivistom Jakubom Hrbáňom, jedným z lídrov iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ktorá získala viac ako 130 000 podpisov. Z pôvodnej kampane postupne vznikla organizácia, ktorá komunikuje klimatické témy verejnosti, zapája ľudí do riešení a podporuje vznik miestnych aktivistických komunít. Jakub Hrbáň približuje svoju cestu ku klimatickému aktivizmu, skúsenosť so študentským hnutím Fridays for Future aj potrebu meniť stratégie v dlhodobom úsilí o spoločenskú zmenu. Hovoria tiež o psychickej výdrži, klimatickej úzkosti, spolupráci a význame aktívneho zapojenia ľudí. V rozhovore zároveň upozorňujú, že klimatická zmena nemá jedno jednoduché riešenie ani jednu požiadavku, okolo ktorej by sa dala spoločnosť mobilizovať. Ide o rozsiahlu skladačku opatrení v energetike, doprave, hospodárstve, mestách, krajine aj stavebníctve. Dôležitou časťou rozhovoru je vzťah medzi individuálnou zodpovednosťou a systémovými zmenami. Osobné rozhodnutia majú význam, no možnosti jednotlivcov sú často obmedzené dostupnosťou dopravy, bývania, energií, technológií alebo finančných prostriedkov. Úlohou verejných politík je preto vytvoriť prostredie, v ktorom sa klimaticky zodpovedné riešenia stanú dostupnou a prirodzenou súčasťou každodenného života. V rozhovore sa venujú aj: • rozdielu medzi individuálnou a systémovou zmenou, • úlohe aktivizmu pri vytváraní tlaku na štát a samosprávy, • dostupnosti verejnej dopravy, energetických riešení a kvalitného bývania, • klimatickým hubom a zapájaniu ľudí v slovenských mestách, • komunikácii klimatických riešení bez strašenia a dôrazu na obmedzovanie, • zatepľovaniu budov, fotovoltike a podmienkam ich širšieho využívania, • polarizácii spoločnosti a práci s pasívnou väčšinou, • potrebe komunikovať riešenia zrozumiteľne, konkrétne a nádejne, • dlhodobom osobnom záväzku byť súčasťou riešenia, • úlohe architektov pri vytváraní kvalitných a klimaticky odolných miest pre život. V závere sa rozhovor sústreďuje na architektov, developerov a ďalších odborníkov v stavebníctve. Architektúra nevytvára iba budovy, ale prostredie, v ktorom ľudia trávia podstatnú časť svojho života. Návrhy by preto mali reagovať na meniace sa klimatické podmienky, podporovať zdravie, bezpečnosť, dostupnosť bývania, fungovanie komunít a dlhodobú kvalitu života. Podcast je určený architektom, projektantom, urbanistom, krajinným architektom, stavebným inžinierom, developerom, samosprávam, odborníkom na životné prostredie, študentom aj všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimatickú odolnosť a spoločenské zmeny potrebné na jej dosiahnutie. Adaptácia nie je len ekológia. Je to bezpečnostná disciplína. Prihláste sa na odber kanála ADAPTUJ.SK, aby vám neušli ďalšie odborné rozhovory o klimatickej odolnosti miest, krajiny a budov. KAPITOLY 00:00 Teaser a úvod 03:03 Predstavenie hosťa 04:04 Ako vznikla iniciatíva Klíma ťa potrebuje 07:19 Osobný začiatok klimatického aktivizmu 10:10 Výdrž, angažovanosť a klimatická úzkosť 14:59 Kritická masa 3,5 percenta 20:56 Individuálna zodpovednosť a systémové zmeny 31:33 Klimatické huby v slovenských mestách 34:15 Klimatické riešenia bez znižovania kvality života 40:05 Polarizácia a komunikácia klimatickej zmeny 46:19 Architekti ako lídri zmeny 52:29 Nádej, osobný záväzok a záver #adaptujsk #klimatickazmena #klimatickaodolnost #klimatickyaktivizmus #architektura

Klimatická odolnosť nie je len o budovách. Je o ľuďoch a komunitách. Klimaticky odolné mestá a regióny nevznikajú len kvalitným návrhom budov a verejných priestorov, ale najmä schopnosťou ľudí spolupracovať, komunikovať a prispôsobiť sa zmenám. Hosťkou tejto epizódy podcastu ADAPTUJ_SK je doc. Ing. arch. Katarína Smatanová, PhD., vedúca Ústavu urbanizmu a územného plánovania na FAD STU @fakultaarchitekturyadizajn1426 @STUvBratislave v Bratislave a splnomocnenkyňa vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov. V rozhovore s architektom Miroslavom Markom sa venujeme: • úlohe komunít v klimatickej adaptácii • prečo na Slovensku nefungujú komunitné formy bývania • ako súvisí klimatická odolnosť so sociálnymi zručnosťami a dôverou • prečo bez silných komunít zlyháva aj dobré územné plánovanie #klimatickaodolnost #komunity #urbanizmus #adaptacianaklimu #odolnemesta